Ako pohladkať cudzieho psa a Neprísť pritom o ruku

28. března 2014 v 22:46 | Mery |  Biológia na každý deň
Dnešná situácia:
ja za volantom
hysterka na sedadle spolujazdca
kamoš, s ktorým sa hysterka ešte nikdy nestretla, snažiaci sa nastúpiť do auta
Ja: volám si hysterku k sebe za volant
Kamoš: nasadne
Ja: hádžem vrčiacu hysterku jemu do lona a vravím:
"Skamošte sa..."

Rubrika Biológia na každý deň sa mala pôvodne volať Biológia pre debilov, ale usúdila som, že by sa mohli ľudia uraziť, aj keď to nie je myslené urážlivo. Jednoducho, chcem tu písať o pár veciach, ktoré by mal podľa mňa vedieť každý, a ktoré súvisia s biológiou a hlavne zvieratami.
A Polly mi svojim komentárom vnukla myšlienku na prvý článok :-)

Takže:
AKO SA ZOZNÁMIŤ S CUDZÍM PSOM?


Situácia v úvode sa dnes naozaj odohrala, a samozrejme nie je ideálna, ale nemali sme príliš na výber, a nakoniec to dobre dopadlo.
Nechcem sa tváriť, že som odborník na všetkých psov, nie som cvičiteľ ani žiadny znalec psej duše. Ale so psami som v kontakte 24/7/365, na praxi samozrejme každú chvíľu s iným, takže nejaké skúsenosti mám, ale hlavne, toto nie je vec vysokej odbornosti, ako skôr zdravého sedliackeho rozumu a pár základných princípov psej komunikácie.

Psy sú vo všeobecnosti priateľské a spoločenské tvory, to je jasné, a vo veľa prípadoch sa nič nestane, ak psa proste pohladíte, hlavne ak ku vám sám prišiel s natešeným výrazom a vrtiacim chvostom.

Ale vezmem si napríklad moju hysterku. Moja hysterka je extrémny mazel, a vylezie vám aj na hlavu, len aby ste ju hladkali, ale až keď vás spozná a usúdi, že ste vhodný hladkací materiál.
Keď sa k nej minule natiahla jedna zahraničná študentka a chcela ju len tak pohladiť po hlave, skoro prišla o prst.
Keď sa k nej natiahol podgurážený ujo v tramvaji, nebyť košíku, príde aj o nos.
Jednoducho neznáša priamy kontakt, keď sa nad ňu niekto nahne, keď sa jej niekto dotkne, neznáša chlapov, neznáša ľudí, z ktorých tiahne alkohol....
Ale bohužiaľ je to malý psíček, takže sa jej ľudia neboja.
Ale ona nie je zlá. Mne by sa tiež nepáčilo, keby ma cudzí ľudia hneď chytali čo i len za ruku.

Slušnosť káže, keď stretneme niekoho so psom, ktorého by sme si radi pohladili,
spýtať sa, či smieme.
Jednak si majiteľ pozná psa najlepšie, jednak je to naozaj slušné a jednak vám môže poradiť ako k tomu psovi pristúpiť.

Druhá vec je,
nešahať psovi hneď na hlavu.
Je to proste nepríjemné, ak chcete príliš "dominantné" gesto od cudzieho človeka.
Vyhnúť sa uprenému pohľadu do psích očí by bolo tiež vhodné.

Ja si zvyknem čupnúť k menším psom alebo aspoň pokrčiť kolená k vačším psom, počkám si, kým ku mne prídu sami, nechám si očuchať ruku, a ak sa tvária v poriadku, a ostanú pri mne na pohladkanie (pretože stane sa, že si ma pes očuchá a zase odíde, a ja sa nesnažím nasilu hladiť každého psa, už nemám 5 rokov a niekedy mi ozaj stačí krásneho psa len obdivovať z diaľky), potom ich poškrabkám za uchom, pohladím po krku, a potom už teoreticky môžem prejsť z krku aj na hlavu (aj keď neviem vlastne prečo by som to musela za každú cenu robiť).

Je to naozaj pár úplne triviálnych zásad ktoré sa snáď omieľajú všade, a predsa sa takmer denne stretávam s tým, že sa ľudia jednoducho sklonia nad psa a položia mu ruku na hlavu.... Nechápem.

Už som predtým napísala, 100 psom to nemusí vadiť, ale ten stoprvý vám odhryzne ruku, tak načo riskovať?

Moja bilancia pokúsaní: 0 (a to rátam aj moje obdobie keď som mala 5 rokov a na ulici som sa vrhala na každého dobermana čo šiel okolo)
(aj keď pochybujem, že si toto skóre udržím naveky, ale to už potom bude následok niečoho iného...napríklad strihania drápkov u čivavky naposledy :-)

Za všetkých majiteľov podobných hysteriek (aj keď sú možno inak dobre vychované a poslušné) ďakujem, že naše psy nehladkáte bez opýtania!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 2. dubna 2014 v 20:18 | Reagovat

beriem si to cele k srdcu :DDDDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama