Duben 2014

O ničom

24. dubna 2014 v 19:27 | Mery |  Zápisníček
Ďalší zo zbytočných článkov o ničom. Chvalabohu má môj blog tak nízku návštevnosť, že to nikoho nemôže poburovať.
Dnes som sa konečne dala trochu do poriadku. Vyspala som sa, dala som si dlhú sprchu, urobila poriadok a vyšla som si so psinou na polia.
Neskutočne ma to vzpružilo. Po všetkých tých dňoch neustále v spoločnosti iných ľudí a vzrastajúcom nepokoji nie je nič lepšie, ako sa v úplnej samote prejsť po rozľahlom poli. Konečne sama so sebou (a psom), nemusieť rozmýšlať, nemusieť rozprávať, nemusieť organizovať. Nádhera. Síce sa teraz spolubývajúca sťažuje, že som jej tam psa príliš zničila, stálo to za to. Ale mne nestačilo, nie, šla som si potom ešte zabehať. Konečne! Tak dávno som nebola behať.
Je dôležité nachádzať si v živote tieto momenty osamotenia, oslobodiť sa na chvíľu od starostí. Nemôžem myslieť na to, že už sú vypísané nejaké skúškové termíny, že nestíham, že nemám peniaze, nemôžem myslieť na to čo všetko musím zariadiť. Nie. Musím si nachádzať čas sama na seba, na svoju regeneráciu. Na beh. Na muffiny. Na občasné vystretie sa na posteli s pocitom, že nikam nemusím. A na hudbu.
A teraz sa musím ísť obliecť na večeru. Teda vlastne, nemusím. Chcem. Pretože sú to moji priatelia a som s nimi rada. A na to sa čas aj peniaze vždy nájdu.

Hm, tak nakoniec to ani nebolo úplne o ničom, dokonca mali moje myšlienky aj nejakú hĺbku? Ja žasnem...


I defined, I designed my recovery...

O Turkoch v Brne

22. dubna 2014 v 12:22 | Mery |  Zápisníček
A je to konečne tu. Po niekoľkých týždňoch nervozity striedanej s nadšením k nám dorazili tureckí študenti z univerzity v Istanbule. Študentské organizácie našich univerzít usporiadali týždňové výmenné pobyty, takže v súčasnosti hostíme my Turkov, a o týždeň odlietame my do Istanbulu (teším sa!!!)
Čím viac sa ich príchod blížil, tým nervóznejšia som bola. Aký im zaistíme program? Bude ich to baviť? Budeme im musieť variť, bude im to chutiť? Angličtinu v hovore som nepoužívala už celú večnosť, budú mi rozumieť? A akí budú, budú to moslimovia, aký je ich postoj k prasatám a vôbec, čo od toho celého čakať?
Ale teraz už je skupina 6 chalanov a 5 dievčat úspešne v Brne a zo mňa postupne opadáva nervozita.
Organizácia je síce stále v štýle "niečo máme pripravené ale čo sa nakoniec bude robiť a kedy, to zistíme až keď na to príde" - ale zatiaľ to zvládame bez kolízií a všetci sa dobre bavia.
Turci sú super! Sú to úplne normálni mladí ľudia vo veku od 19 do 24, fajčia - no, fajčia ako Turci, podľa niečoho toto prirovnanie asi muselo vzniknúť Smějící se a keď je na stole pivo či dokonca absinth, tak sa všetci smejú a lámaná angličtina prestáva byť problém.
Je to síce zvláštne, keď uvážim aký výber študentov na našej strane bol prísny ohľadne angličtiny, ale polovica našich hostí nevie po anglicky. Takže komunikujeme s niekoľkými z nich a oni prekladajú do turečtiny. Samozrejme, rýchlokurz česko-turecký a turecko-český vulgaristický už prebehol, takže polovica Turkov teraz nadšene vykrikuje Naser si! pri každej možnej príležitosti Smějící se
Okrem dvoch ľudí, čo sú naozaj veriaci, sa ostatní hlásia k ateizmu a bažia po bravčovom mäse, keďže ho väčšina z nich dodnes nemala šancu ochutnať. Dokonca ešte nikdy nevideli živé prasa! Takže návšteva kliniky chorôb ošípaných je pre nich highlight dňa - čaká ich o hodinu a už od rána sa toho nevedia dočkať!
Zatiaľ sme spolu stihli navštíviť zámok Lednice, pivovar Starobrno a v krátkosti centrum Brna, zato už niekoľko hospod vrátane Tesca a následnej party na ubytovni. Včera sme uctili tradície a naučili sme ich zdobiť vajíčka a medovníky a samozrejme, pomlázka alias korbáč a šibanie zožali veľký úspech!
Dnes teda už zmienená prehliadla našej univerzity (ja si momentálne užívam zaslúženú pauzu na obed, pretože inak som takmer nonstop s nimi) a potom nevieme, pretože organizácia zlyháva, ale všetko sa zvláda operatívne vyriešiť Usmívající se
Zatiaľ mi táto skúsenosť ukázala, že moja angličtina, aj ked nie vždy gramaticky korektná, je omnoho lepšia ako som predpokladala, že keď treba, dokážem prekonať svoju hanblivosť a plachosť a zorganizovať 11 cudzích ľudí vrátane komunikácie s autoritami, a že sa netreba stále sústrediť len na školu, ale že si treba užiť aj trochu medzinárodnej socializácie! Každopádne sa na Istanbul už naozaj teším, bude to taká dovolenka za odmenu :-)

Challenge accepted

18. dubna 2014 v 22:01 | Mery |  Zápisníček
Keďže je už piatok, a reálnejšie vidím úspešné ukončenie mojej týždennej výzvy, môžem to konečne napísať aj verejne.
Od pondelka som sa rozhodla týždeň nejesť sladkosti!

Ja viem, že existujú ľudia, čo si hovoria - "a čo je na tom?" Mám takýchto ľudí okolo seba dosť. Ľudí čo si dajú sladké raz za čas alebo rovno povedia, že sladkosti nejedia, lebo lečo.
To je všetko veľmi pekné, ale ja som na sladkom závislá. Fyzicky aj psychicky. Hlavne psychicky.

Výkrik na dnes

14. dubna 2014 v 22:03 | Mery |  Zápisníček
Prosím, naozaj prosím, objasnite mi toto niekto, pretože môj jednoduchý ženský rozum toto nejak nepoberá.
Čo vedie chlapov (akýchkoľvek, ale podla tých hlasov zdola predpokladám predovšetkým postarších gentlemanov s pivným kotlíkom tlačeným pred sebou) - čo týchto ujov vedie k tomu, že hociktorý deň v týždni, vrátane pondelka a iného pracovného dňa, sedia do noci v bare a pozerajú v telke zápas svojho obľúbeného týmu.... - potiaľto to celkom chápem, pointa prichádza až teraz- ...
A DUPAŤ PRI TOM TAK, ŽE SA MI TRASIE POSTEĽ AJ SKRIŇA, HUČAŤ JAK STÁDO VOLOV A REVAŤ PRI TOM "SPARTA PO_EBANÁ" A "AŤ ŽIJE BRNO" ???

Vie mi to niekto vysvetliť?
Prosím.

P.S. Bývať nad športbarom SUCKS!
P.S.2: Pán majiteľ nech sa dá vypchať, lebo nás odtiaľto nevystrnadí. Tento byt je skvelý, to že on je debil, nás nezastaví. Budeme bojovať na smrť. Budeme bojovať za odhlučnenie, za dodržiavanie nočného kľudu, za skrátenie otváracej doby, je mi to jedno, ale MY BUDEME BOJOVAŤ!

Film: In Bruges (2008)

13. dubna 2014 v 21:55 | Mery |  Filmy
Dnes som po dlhšej dobe mala čas aj náladu, ale predovšetkým čaj a muffiny k dobrému filmu. A keďže sa mi nechcelo príliš rozmýšľať, čo si pustím, prehrabala som sa vo svojej filmotéke a vylovila som odtiaľ V Brugách. Film je to síce starší, určite ale stojí za pozretie a som rada, že som ho nestihla vymazať ešte pred zhliadnutím.
Prečo mi vlastne trvalo 6 rokov, kým som sa k tomu dostala... no ale veď, lepšie neskoro, ako nikdy!

Danteho komédie

10. dubna 2014 v 15:42 | Mery |  Chlpaté historky
Štvrtý deň spolužitia s Dantem.
Dozvedela som sa, že do svojich štrnástich mesiacov bol zavretý v koterci a u terajšej majiteľky je ešte len pol roka. Musel sa už ako dospelý pes vyrovnávať s novým životom a podstúpiť všetku výchovu a výcvik, akoby bol stále malé šteňa.
Je to polovičný kryptorchid (nemá zostúpený jeden semenník) a chýba mu zub, asi preto ho nikto nechcel tak dlho.
Ďalší prípad, kedy skvelého psa ľudia odpíšu kvôli hlúpym chybičkám krásy....
Dospela som do štádia, že keby sa ma v tejto chvíli spýtate, bez váhania si ho prisvojím natrvalo.

Novinky zo smečky

7. dubna 2014 v 21:46 | Mery |  Chlpaté historky
Ja viem, že smečka je čechizmus jak prase, ale bohužiaľ!
Ako som už spomenula v mojom Je mi dobre článku, našu smečku obohatil nový člen. Na druhú stranu, aby sme mali jasno, som svoju krpatú nechala doma, pretože ďalšieho soka by už asi nerozdýchala, a moje nervy a časové možnosti by to tiež asi úplne nezvládali. Takže pes je tu síce nový, ale stále udržujeme počet psov na byte na rozumnom čísle 3 Smějící se (a počet ľudí je tiež 3)
V škole ma už zastavujú ľudia a nechápu. Toto je už asi piaty pes, ktorého so mnou vidia :D Takže sa tvárim tajomne a každému hovorím, že som priekupník so psami.
Dante bol prvé dna dni (počas ktorých som tu ani nebola) ustráchaný a žil pod krutovládou domácej boxerky, ale potom som prišla ja, "teta s piškótami". Naše prvé zoznámenie bolo síce spočiatku opatrné z jeho strany, akonáhle som mu však ponúkla kúsok šunkového pagáčika, kúpila som si tým jeho nekonečnú oddanosť a lásku. To som ešte umocnila na vychádzke, kam sme šli len my dvaja, a opäť sme nadšene pamlskovali, takže teraz po prvom dni sme už naj kamoši a je nám spolu fajn.
Dantík by za jedlo zapredal aj dušu a je to občas trochu nemilé, pretože stačí na sekundu (nepreháňam!) spustiť z neho oči a už je na stole a kradne jedlo. Keď nenájde jedlo, aj obaly zo smetného koša stačia.
Dantík je tiež veľmi ohľaduplný a očividne nás chce vychovávať k väčšej opatrnosti pri bývaní vo veľkomeste. Tým, že dokáže vyskočiť na kľučku a otvoriť si dvere, nás učí zamykať, aj keď sme doma všetci a v baráku okrem nás býva len milá stará pani.
Najmenej nadšený z novopríchodzieho je Jake, ale to sa dá chápať. Doteraz to bol predsa jediný chlap v dome!

Že ja som nenapísala, ako sa vlastne Dante k nám dostal?
Jeho panička chodí na výcvik s našou spolubývajúcou, a minulý týždeň sa pýtala, či náhodou nepozná niekoho, kto by australáka postrážil na dva týždne, kým sa presťahujú. Spolubývajúca sa spýtala sestry, tá sa spýtala mňa a moja reakcia bola: "Hmm, my?"

Strašne sa z toho teším! Som vždy rada, keď si môžem rozšíriť svoje skúsenosti.
(P.S. Ak by ste niekto potrebovali strážiť psa....Som k dispozícii Smějící se)

A tu som aj s dunčom:

fotil Honza a dávam to sem len preto, že mi nevidno ksicht Smějící se

Hadí Zámok (Paulína Grendža-Donská)

7. dubna 2014 v 9:20 | Mery |  Knihy
Síce som od založenia blogu už stihla prečítať tri knihy, toto je prvá, ku ktorej sa idem vyjadriť :-)
Fanúšikom poviedok od Polly som už dlho, takže prvá riadna kniha nesmie chýbať! O to viac, že bola vydaná na vlastné náklady v počte niekoľko málo kusov!
V prvom rade chválim tento nápad, veľmi sa mi to páči a dúfam že v tom bude Polly pokračovať.

Je mi dobre.

5. dubna 2014 v 22:18 | Mery |  Zápisníček
Pretože je sobota večer a ja sa nudím, a pijem k tomu šampanské, je tým pádom ideálny čas na ďalší nezmyselný článok, ktorý píšem vlastne len sama pre seba!
Je to vlastne trochu vtipné, pretože 4 roky som dbala na svoj "image" zásadovej, rozumnej mladej ženy, ktorá zásadne odmieta alkohol. A je pravda že od posledného excesu v prváku, kedy som sama vypila polliter vína a ďalšie ráno som 2 hodiny strávila v pitevni, som alkohol nepila, maximálne trošku likéru pri zvláštnych príležitostiach.
A hlavne, NIKDY som nepila víno (hm, to sa síce odporuje s tým čo som napísala v predošlej vete. Ale je to pravda. Síce som raz vypila celú fľašu, ale aj práve preto, mi víno nikdy nechutilo, vína nepoznám, nič mi to nehovorí.)
Čo sa teda stalo?