Danteho komédie

10. dubna 2014 v 15:42 | Mery |  Chlpaté historky
Štvrtý deň spolužitia s Dantem.
Dozvedela som sa, že do svojich štrnástich mesiacov bol zavretý v koterci a u terajšej majiteľky je ešte len pol roka. Musel sa už ako dospelý pes vyrovnávať s novým životom a podstúpiť všetku výchovu a výcvik, akoby bol stále malé šteňa.
Je to polovičný kryptorchid (nemá zostúpený jeden semenník) a chýba mu zub, asi preto ho nikto nechcel tak dlho.
Ďalší prípad, kedy skvelého psa ľudia odpíšu kvôli hlúpym chybičkám krásy....
Dospela som do štádia, že keby sa ma v tejto chvíli spýtate, bez váhania si ho prisvojím natrvalo.



Ale poďme radšej k tej komediálnej stránke.
Skušobne som ho vzala do školy na cviko, aby som zistila, či vydrží hodinu a pol ležať a čakať. Ha, ha. Prvý fail nastal, keď sme sa mali z cvičebne na krátky čas presunúť do labáku, kde nám cvičiaca psy nedovolila vziať, napriek tomu že inokedy ich tam bez problémov mávame. Moje najväčšie obavy spočívali v tom, ako tam vydržia s Jakeom bez dozoru a koľko kusov psov nájdeme, keď sa vrátime. Prekvapivo, psy si spokojne ležali a tvárili sa v pohode, až kým moje nadšenie neprekazil spolužiačkin výkrik.
"Kdo mi sežral...!" pozrela som sa okolo seba a na podlahe som zbadala kúsky hnedého oslintaného papiera. Zožral zošit? Vážne? Prečo by to robil? "Někdo mi sežral chleba!"
Ahá, takže chlieb! Ty si mala v taške chlieb a nechala si tašku otvorenú? No áno, tak tam je Dante zakopaný.
Ten pes má miesto žalúdku kontajner.
Keby je to aspoň obložený chlieb. Lenže nie, on zožral polku bochníka suchého starého chleba aj s kusom papiera v ktorom bol zabalený...
A kvízová otázka, ako spoznáš veterinára v krízovej situácii?
Miesto náhrady škody ho trápi, či psovi z toho nebude zle!
Dúfala som, že to je jediný fail toho cvika, ktoré odsýpalo ubíjajúco pomaly. Rátanie buniek v mikroskope je bezpochyby záslužná činnosť, ale vo chvíli, kedy sa pes snaží znásilňovať vyučujúcu pokaždé, keď prejde okolo, sa aj táto zdanlivo nudná práca mení na horor. Nehovoriac o nervydrásajúcom skučaní pokaždé, keď som mu to zatrhla.
Kedy to cviko už skončí??

Keďže Jake je dočasne na PNke, rozhodli sme sa ísť venčiť s Tessou. Po čerstvom lejaku sa mi stále zdalo byť podozrivo teplo, tak som prezieravo vyšla von len v krátkom tričku, poučená z predošlých dní, kedy som bundu stále nosila v ruke. Ha, ha!
Len čo sme sa dostali do vzdialenosti od bytu, z ktorej sa nám už nechcelo vracať, začalo silno fučať a miestami snáď aj popŕchať. No čo už, my ideme ďalej.
Cudzí pes, neviem čo a ako, beriem pre istotu stopovačku. Vyšlapeme na kopec, zapínam 20m stopku a čakám čo sa bude diať. Medzitým dávam Naty na malú chvíľku stopku podržať a keď vidím, ako sa pruží, hovorím: Neboj, on nemá taký spätný náraz ako Jake, on sa len tak motá okolo mňa. Ha, ha potretie! Beriem stopovačku zase do svojich rúk a to už Dante letí za Tessou, ktorá našla paličku. Púšťam stopovačku v poslednej chvíli, inak by som istotne mala spálené dlane. Dobre, druhý pokus, chytám stopku, sledujem ako bežia a pripravujem sa na spätný náraz. Skoro som zletela z kopca. Púšťam stopovačku potretie a vzdávam to, volám Danteho a púšťam ho na voľno. Veď on sa snáď raz vráti na zavolanie...
Kupodivu, poslúchal perfektne a očividne si slobodu užíval. Tak som sa nasmiala na ich šialených výskokoch a šprintérskych okruhoch cez pole! Úsmev nám však zamrzol vo chvíli, keď sa nezadržateľne rútili do močariska. Ako sa však môže človek hnevať, keď sleduje dva šialené psy, ako šťastné skáču do bahna a do vody a lietajú hore-dole?

Definitívne som sa však dosmiala, keď sme prišli domov a nastal čas kúpania.
Zlatý môj maličký krátkosrstý pes!
Takže vaňa teraz viac menej neodteká, čo sme zabili ešte ďalšou vychádzkou dnes, ktorá prebiehala podobne, aj keď močiaru sme sa síce vyhli, oni majú šiesty zmysel na vyhľadávanie akéhokoľvek bahna. Nech je hoci aj maličké, vždy sa dá doň vliezť tak, aby sa zasrali totálne...

Zisťujem tiež, že mňa naozaj poslúcha najviac. Nechcela som si to moc namýšlať, ale predsa len, keď viem čo robí, keď ho vezme venčiť niekto iný... Ja si ho môžem dovoliť pustiť aj na voľno, a poslúchne, keď ho zavolám. Jediné čo dnes bojkotovalo moju autoritu bolo, keď na letisku objavil sysle. Ale všetko sa dá zvládnuť.

Kebyže sa ešte odnaučí kradnúť jedlo a otvárať si dvere, bol by z neho úplne super pes.
Je to trochu zvláštne, lebo ovčiarske psy ma nikdy nelákali. Áno, máme tu Jakea ktorý je skvelý a mám ho moc rada, ale nikdy by som border kóliu pre seba nechcela, a ani austrálskeho ovčiaka. Moja krvná skupina FCI je II - molossy a bradáče, to sú psy pre mňa! Ale teraz, s australákom na krku....zisťujem, že mať behavého psa s mozgom pracanta je nesmierne pohodlnejšie. Ešteže hysterka dáva jasne najavo, že kým je tu ona, druhý vlastný pes nebude, pretože ktovie, čo by som si dovliekla domov...

Keď už spomínam ten mozog, debílek sa dnes zasekol v priekope pri plote. Kým som ho odtiaľ vymotávala, nadávam mu: "Ty si idiot, nemáš mať náhodou mozog ovčiaka??"

Je to s tými psami veselé... A napriek tomu, koľko času im treba venovať, koľko peňazí, koľko práce... nikdy už nechcem žiť bez nich. Nikdy.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 13. dubna 2014 v 16:16 | Reagovat

no je to holt osobnost :DDD nie len tak nejaky ovčiak :DD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama