All the small things

5. července 2014 v 22:54 | Mery |  Zápisníček
Už mám niekoľko podnetov a nápadov na vzdelávacie články do rubriky o biológii. Ale čo s tým, keď nemám čas ich napísať?
Napriek tomu na svoj súkromný internetový kútik nezabúdam, a s článočkom "All the small things" sa pokúsim zaviesť milú tradíciu článkov o radostiach všedných dní.
Život nie je vždy len krásny a bez problémov, ale keď sa človek zamyslí, vždy si nájde niečo, čo ho poteší.

Ja sa teda v poslednej dobe mám tak skvelo, ako už dávno nie.




1) Turecko
V Istanbule som bola síce už začiatkom mája - panebože, ten čas ale letí - no dobrá nálada a pohoda, ktorú som tam načerpala, mi ostala dodnes. V Turecku sa nikto nikam neponáhľa a ľudia tam na nás boli milí, našli sme si kopu nových priateľov a najedli sa na prasknutie tureckými špecialitami. Istanbul by si zaslúžil samostatný článok aj tu na mojom blogu, len bola som poverená článkom do univerzitného časopisu - napísala som štyri strany a zaslúžila som si pochvalu. Na blog budem musieť napísať niečo iné, aby ma nikto neobvinil z vykrádania...ehm, samej seba.


2) Praha
Praha je tak krásne mesto.
A ešte krajšie je, keď sa tam dostanem zadarmo, s preplateným ubytovaním aj stravou, a s možnosťou spoznať mnohých európskych aj zámorských špecialistov v obore a vypočuť si ich zaujímavé a prínosné prednášky. A to všetko za odmenu, že vypomôžem s organizáciou.
Zaujímavé je, že som pôvodne ani nemala ísť. Hlásila som sa medzi prvými, ale môj pohovor v angličtine asi nedopadol úplne najlepšie, tak som sa dostala len na pozíciu náhradníčky. Lenže život mi v poslednej dobe dosť často ukazuje - nevzdávaj sa a ver si! A tak ma na polednú chvíľu predsa len zavolali. Vtedy sa ukázalo, že sú okolo mňa ľudia, na ktorých sa môžem spoľahnúť - počas piatich dní mi kamoška ochotne postrážila psa.
A tak som si okrem vzdelávania nad rámec školy mohla vychutnať napríklad aj drahú večeru na pražskom Žofíne.
Čo na tom, že deň po návrate som mala skúšku? Spravila som ju na B. (Poprosím všetkých tých, čo sa na ťažšie skúšky učia deň a na obyčajné dve hodiny, aby túto časť prešli bez komentára - u nás sa na lahkú skúšku učí aspoň 3 dni.)

3) Prázdniny!
Tento semester a toto skúškové som tak odflákla, tak veľmi som nedbala na to, ako mi skúšky dopadnú. Tak zabijacky som si naházala skúšky, a neboli to ľahké skúšky. Chcela som to mať čím skôr z krku, ale zároveň sa mi nechcelo príliš učiť. Proste, myšlienky lietali inde...4 roky som vydržala na našej mentalškole bez toho, aby som čo i len raz vyletela. Ale ak sa mi to malo niekedy stať poprvé, tak by som čakala práve teraz.
A čuduj sa svete, mne to prešlo. A moja najhoršia známka bola C. Od zimného semestra (samé A) som sa síce mierne zhoršila (samé B a jedno C) ale - aj tak som dosť dobrá!

4) Psiská
Je síce pravda, že s druhým psom doma nesúhlasia a občas je to peklo. Mať dvoch psov si však užívam! Teším sa z každého pokroku, ktorý dosiahneme. Australák ma dobíja energiou a stojí mi to za všetky tie peripetie!

...a dostávam sa ozaj už k maličkostiam:

5) Topánky!
Ja mám nôžku ako Popoluška a nájsť tú pravú črievičku znamená prehrabať sa celým kráľovstvom topániek.
Avšak konečne sa mi podarilo nájsť šlapky aj sandále na leto, ale čo viac, konečne som ulovila svoje vytúžené čierne lodičky!
Ak by mi niekto pred rokmi povedal, že ostanem zaťažená na elegantné šaty a budem k nim chcieť aj lodičky, asi by som sa mu vysmiala do ksichtu. A pozrime sa.
Jednoduché čierne lodičky sú proste základ šatníka každej ženy. Nechodím síce na opätkoch často, no už sa tomu až tak nevyhýbam - som predsa žena, tak prečo by som tak nemohla aj pôsobiť! Aspoň ako protiklad môjmu zvyčajnému zjavu (á la dojička).
Po týchto konkrétnych som prahla už nejakú dobu, ale pokaždé mali v obchode len čísla 40 a viac. Ale dočkala som sa! Konečne dostali 37. No lenže... jediný jeden pár čísla 37, a pravá sa mi vyzúvala. Skoro som plakala. Ale! Slovenské predavačky nie sú vždy len neochotné a protivné babizne! A táto bola taká zlatá, že mi rozbalila gelové vložky do lodičiek a - pomohlo to!


6) Stretnutie s bývalým triednym učiteľom
Už som asi stará, keď sa tomuto tak teším! Pretože pán učiteľ ma skoro nechal prepadnúť z matematiky. Lenže keď som ho videla sedieť s cigaretkou v podniku, v ktorom som 4 roky nebola, nemohla som si neprisadnúť. Výdatne sme sa porozprávali.

7) Malé drozďatá
Už tradične nám drozdy v garáži vyvádzajú mladé do sveta. Tento rok sa mi všad podarilo byť svedkom ich prvého letu. Musela som síce krpatú držať, pretože sa všemožne snažila maličké zožrať, ale bolo to krásne!

8) Stretnutia s kamošmi
Počas školy je prakticky nemožné udržiavať kontakty so všetkými. O to viac ma teší, že niektorí na mňa nezaneveli ani po tak dlhom čase, a sú ochotní so mnou ísť von!

9) Bicykel
Ukradli mi bicykel! To bola moja myšlienka, keď som cestou domov z krčmy vonku nenašla svoj bicykel na mieste, kde som ho (zamknutý) nechala. Bol to dobrý bicykel, relatívne drahý horský, a hlavne, jediný aký mám. Bola som zničená. Tak dlho sa mi všetko darilo až prišlo toto. Myslela som, že to je už znamenie od vesmíru, že nie všetko sa vždy darí. Doma sme ho už oželeli, a pomaly som rozbíjala pokladničku na nový, až keď mi tu zavolal kamarát - "Ak vieš svoj bicykel popísať, ako vyzerá, tak ho máš odložený u XY!" Vyšlo najavo, že čašníčka pri upratovaní terasy videla môj bicykel odložený vonku a zdalo sa jej, že som ho tam asi zabudla - a aby mi ho nikto neukradol, uschovala mi ho zamknutý vnútri.
Faith in humanity restored...

10) Prvý zárobok
Čoraz častejšie si ma ľudia volajú k svojim zvieratkám, aby som "sa na ne pozrela" - či už vytiahnuť kliešte, ošetriť ranky, pichnúť injekcie od doktora alebo len poradiť, čo ďalej (obvykle moja rada znie - choďte k veterinárovi!) A ja som rada! Trénujem si tak jednoduché úkony a predovšetkým komunikáciu s ľuďmi. Odmenou mi vždy je dobrý pocit, že niekomu pomôžem alebo poradím. Dnes som však dostala aj veľkú orieškovú čokoládu! Síce som ju odmietala prijať, nakoniec mi ostala. A tak som si uvedomila, že to bola moja prvá výplata ako veterinárky!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Patricia Patricia | 5. července 2014 v 23:30 | Reagovat

Aby si verila, že na tvoj blog nechodím len na vyzvania - celkom aktuálne som to vystihla. :-) Akurát komentovať veľmi nemám čo, keďže som informovaná :D

2 Polly Polly | Web | 15. července 2014 v 22:02 | Reagovat

ako mozes vykradat seba? ja mam tiez zdvojene clanky na dvoach blogoch...ved dokazem, ze som ta ista osoba :D - ja by som si clanok o Turecku precitala, je tak trochu aj mojou srdcovkou odkedy som stravila nezabudnutelny cas v Alanii..... no a este ma fakt dostala bicyklova prihoda - dobri ludia naozaj nevymreli! ani z daleka.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama