All the small things #2

29. srpna 2014 v 21:50 | Mery |  Zápisníček
Radosti všedných dní by sa mali stať pravidelnejšou súčasťou môjho blogu. Onedlho začne škola a každá pozitívna vec bude hodná vyzdvihnutia. A mohla by som svoje radosti spisovať aj častejšie - ja sa tak nejak neustále z niečoho teším, a potom sa mi to do článku ani nezmestí!


Moja čerstvá veľká radosť je napríklad prospechové štipendium!
Aj keď som si ho vyslúžila už v júni dobrými známkami zo skúšok, tak nejak som si zle spočítala priemer a myslela som, že mi to ako vždy ušlo o desatinku. A tento týždeň mi spolužiačka ukázala, že predsalen s priemerom 1,34 dostanem od školy 4 tisícky (českých korún, nie eur, bohužiaľ) Úžasný

V pondelok ma potešila aj správa o Elinke!
Eli, lovecká kríženka, si nepekne ublížila pri naháňačke so psími kamarátmi, narazila na fúrik a zlomila si panvu a vykĺbila bedro. To je samo o sebe nepríjemné. Lenže niektorí z nás, psi nevynímajúc, majú jednoducho smolu, a tak sa Eli z liekov od bolesti vyvinul žalúdočný vred, ktorý praskol a vytekajúci žalúdočný obsah spôsobil silnú peritonitídu. Eli prišla na našu kliniku s multiorgánovým zlyhaním v septickom stave a rada doktorky znela zbaviť ju utrpenia. Milujúci majitelia o tom však nechceli ani počuť, a tak sa kolektív doktorov, ošetrovateľov a študentov pustil do náročného boja o Elinkin život.
Keď som svoju stráž pri Eli začínala ja, bola na intenzívke už týždeň. Loveckého psa by som v nej hľadala len ťažko, vyzerala ako nafúknutý šarpej. Do žíl jej prúdil nekonečný zástup liekov, operačné rany sa jej otvárali, sučka pod vplyvom morfínu len apaticky ležala.
Kŕmili sme ju každé dve hodiny zo striekačky, každé dve hodiny sa polohovala, neustále sa jej kontrolovali infúzie, vymieňali podložky. Na tretí deň môjho pobytu na intenzívke už nedostávala morfín a zdvihla hlavu natoľko, aby mi ujedala z ruky. O niečo neskôr už dokázala ležať v hrudnej polohe a brať si jedlo z misky. Opuch ustupoval a konečne začínala pripomínať psa.
Po šiestich dňoch som sa však musela vrátiť späť na Slovensko a o Eli som nemala žiadne informácie, až dokým som sa tento týždeň nevrátila. Hneď som sa doktorky musela spýtať - a Eli sa teda po 15 dňoch intenzívnej starostlivosti vrátila domov, darí sa jej a začína rehabilitovať nohy!
Stálo to nemálo úsilia a na rovinu si povedzme že určite aj peňazí. Niektorí ľudia možno krútia hlavou, či sa "oplatí" vraziť toľko energie, keď je to "len" pes. Úprimne? Oplatí. Eli je toho predsa jasným dôkazom: nikto neveril, že by mohla prežiť, a prežila. Tie zvieratá sú v našich rukách a sú odkázané len a len na naše rozhodnutia, na našu starostlivosť, a každé jedno si zaslúži šancu žiť.
Pre tieto momenty nikdy neoľutujem, že som sa rozhodla práve pre veterinu.

Ale som sa rozpísala! Tak ja už budem zase stručnejšia. A materialistickejšia, hehe!

Treba si robiť radosť aj nákupmi a mne spravila radosť napríklad bodkovaná letná sukňa zo sekáča. Keď prešmejdím všetky obchody v meste a nikde nemajú ľahkú, vzdušnú sukňu po kolená, sekáče nesklamú. No podarili sa mi aj dvoje šaty, jedny fialové koktejlky a jedny strašne uletené "stredoveké" so šnurovaným živôtikom. Musím si ich síce trochu prešiť, a netuším, kam si ich oblečiem, ale mohla som ich tam snáď nechať? No nemohla!
O ružovom laku na nechty a čučoriedkovej pene na holenie v roztomilom vtáčikovom obale som sa už myslím niekde zmienila.
Bodkované (bodky sú všade!) letné, trošku retro šaty mi potom ešte kúpila mama. Poslala som ju pozrieť mi nejaké jesenné svetríky a športové oblečenie, a ona prišla so šatami Smějící se

Tento týždeň bol nejaký plodný na radosti ale rozradostil ma aj fakt, že sme so spolužiačkou vychytali skrinku v šatni. Naša škola je totiž veľmi špecifická a také niečo ako vlastné skrinky u nás neexistujú. Tých pár skriniek v šatniach je neustále obsadených a nechať si veci nezamknuté znamená, že ich po hodine už nemusíte nájsť. A nejedná sa len o peniaze. U nás mizne všetko od učebníc cez deravé plášte až po použitú kozmetiku, a v telocvični miznú aj ponožky.

Teším sa aj z faktu, že sa mi stále darí nejesť sladké ani pečivo, ale predovšetkým ma baví vymýšľať si jedlo - a variť si ho. A tak napríklad dnes na večeru boli vynikajúce tuniakové placky, bez štipky múky.

Veľká radosť miesto všednej soboty bola, keď som sa vybrala za Patríciou do Trnavy. Po niekoľkých chladných a zamračených dňoch práve svietilo slniečko a tak som nahodila nové bodkované šaty. Paťa ma zaviedla na výbornú pizzu a pivo Leffe do reštaurácie Čajka, kde sme sedeli vo veľmi príjemnej záhradke a obsluhoval nás ešte príjemnejší čašník.
A keď už som mala taký hriešny deň (pizza), bolo treba to využiť poriadne a tak sme navštívili ešte kaviareň Leháro. Kokosový cheesecake a levanduľovo-čučoriedková limonáda, posedenie v strašne útulnom kávičkovo-čajíčkovo-knižnom prostredí, ach. Dobre nám bolo. Ani sa mi nechcelo z toho parádne vysedeného gauča vstať a ísť do silnejúceho dažďa. Lenže bolo treba ísť aj na vlak a domov!

Časovo síce nenadväzujem, práve naopak - deň pred návštevou Trnavy som si vyšla na kafe so spolužiačkou z gympla, skončili sme pri troch pivách a bowlingu s jej rodinou. Po desiatich rokoch som stretla jednu zaujímavú osobu a keď som sa o pol deviatej večer od nich konečne odpojila, navštívila som ešte koncert skupiny Ugandské netopiere, ktorú tvoria moji kamoši a ktorý sa naozaj podaril! Hlasujte za nich Mrkající

Jedna z veľkých radostí tohto leta bola možnosť zajazdiť si na koni. Trénerka mi po poslednej hodine v júni kládla na srdce, aby som sa cez prázdniny skúsila dostať ku koňom, lenže to nie je také jednoduché, keď som časovo stále zaneprázdnená a najbližšie kone sú minimálne polhodiny cesty autom vzdialené. Lenže podarilo sa a napriek modrine na stehne to za to stálo Usmívající se

Radovala som sa aj v Chorvátsku, ale to by si, podobne ako Turecko, zaslúžilo aj samostatný článok, aspoň s fotkami...ach jo, kedy ja to všetko len urobím?

A dnes som si spravila radosť voňavým kúpeľom Mrkající
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Patricia Patricia | 30. srpna 2014 v 19:45 | Reagovat

Veľmi ma teší, že sa ti až tak páčilo, že bol tomu venovaný taký veľký odstavec. :-) Aj nabudúce. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama