Září 2014

Adam Gontier: Wicked Game

14. září 2014 v 13:33 | Mery |  Hudba
No I don't wanna fall in love
With you

Jasné, túto pieseň pôvodne naspieval Chris Isaak a v priebehu rokov ju použilo množstvo ďalších. Či už cover verzie máme radi alebo nie, Adam Gontier je môj obľúbený spevák - milujem jeho hlas. Po jeho odchode z Three Days Grace som nejakú dobu nebola schopná počúvať ich vlastné piesne, tak som sa dostala k Adamovej akustickej tvorbe. Aj keď som zistila, že túto pieseň prespieval už v čase fungovania s Three Days Grace.

Dnes mi do náladičky pasuje viac piesní, najvýraznejšie asi Paloma Faith (u nej mám takmer z každej piesne pocit, že mi spieva z duše), ale Wicked Game je proste klasika Úžasný


What a wicked thing you played
to make me feel this way
what a wicked thing to do
to make me dream of you
what a wicked thing to say
you never felt this way
what a wicked thing to do
to make me dream of you...

Krátka, malá poviedočka bez pointy i rozuzlenia

13. září 2014 v 18:16 | Mery |  Zápisníček
"No doprdele! To je...naozaj je to on! Čo mám robiť? Musím preč, okamžite!"
V panike sa rozhliadla okolo seba a hľadala niekoho, na koho by sa mohla obrátiť. Vbehla do klubu, ale všade len cudzie tváre. Obrátila sa na jedného známeho:
"Nevidel si niekde Romana?"
"Fúha, Dani, už dosť dlho som ho nevidel."
Vybehla zase von a vrazila do kamošky, ktorá ju na toto prekliate miesto priviedla.
"Rita, ten, s kým si sa rozprávala...bol to naozaj ten, kto si myslím?"
"No, áno, prečo?"
"Musím zmiznúť!" Daniela sa otočila na opätku a rýchlym krokom sa ponáhľala k autu. A zrazu ho zbadala.
"Roman! Poď! Mám problém."
"Čo sa stalo?"
"Je tu on..."
Nebolo treba viac hovoriť. Kráčali spolu k autu a Daniela sa snažila upokojiť svoje rozbúrené myšlienky aj zrýchlený tep.

Moje dieťa

11. září 2014 v 20:30 | Mery |  Zápisníček
Nechcem deti.

Naozaj.

Dúfam, že sa Polly na tento článok nenahnevá Rozpačitý

Zápisník #3: Čo všetko sa zmenilo

7. září 2014 v 13:44 | Mery |  Zápisníček
Je to už mesiac, čo som zmenila spôsob stravovania. Lenže prišla som na to, že spolu s tým sa viac či menej zmenili aj ďalšie veci. A myslím, že k lepšiemu.

Taká najpozitívnejšia zmena pre mňa je, že sa cítim výborne. Neviem ani popísať, v čom presne. Nebýva mi tak často zle, i keď každý prehrešok pocítim v bolestiach brucha. Som menej unavená (a Paťa by chvíľami asi povedala, že až hyperaktívna Smějící se) ale neviem, či je to len týmto, skôr je to asi taký psychický dopad. Že nie som závislá na sladkom, že dokážem premýšľať inak a podobne.

Viditeľná zmena prišla v tom, že som schudla 3 kg. Písala som, že som vážila 58kg. Dnes vážim 55, a centimetre sa asi pohli o 1 alebo 2 v páse, aj keď meranie je trochu zavádzajúce. S istotou to však cítim na nohaviciach. A na reakciách ľudí okolo mňa. Ale myslím si, že na rozdiel od stresovej vychudnutosti, ktorú som mala jednu dobu v začiatkom štúdia na univerzite, som teraz schudla takým krajším spôsobom. Žiadna strhanosť. Veď nedržím diétu, len som zmenila typ stravy a viac sa hýbem. Je to fajn, hlavne preto, že schudnúť nebol môj primárny zámer. Tak si to teraz užívam.

Za ten posledný mesiac som sa viac začala orientovať v kuchyni. Ešte stále nevarím nijaké dramatické niekoľkochodové jedlá, ale skúšam si také jednoduchšie vecičky. A baví ma dosť to, že skúšam potraviny, ktoré som doteraz nepoužívala. Napríklad dnes jem poprvé v živote tekvicu - polievka z nej je fantastická. Bez štipky múky. Alebo cícerovú pomazánku - hummus. Mňam!
Alebo robím staré známe veci "inak", ako naposledy palacinky zo zakysanky miesto mlieka. A s medom miesto cukru.
Alebo ovsená kaša (doma robená, nie ten bordel zo sáčku) sladená javorovým sirupom - prečo som doteraz javorový sirup nepoznala? Výborná vec!

Sladké si neodriekam úplne. Minule som si otvorila aj čokoládu. Rittersportku, ktorá mi odjakživa chutila. A po pár kúskoch som zistila, že mám dosť, že je to nejaké príliš sladké... Ale napríklad ten kokosový cheesecake, čo som mala s Paťou v Trnave, ten som si vychutnala maximálne.

Prišli ale aj ďalšie zmeny. Napríklad som sa definitívne zbavila dlhých vlasov. A riskla som to s asymetriou. Zatiaľ síce len takou decentnou, ale ktovie, na aký zostrih sa odhodlám nabudúce!

Celkovo si myslím, že môj pokus o zmenu bol (a stále je) úspešný. Hoci ma trochu mrzí, že na týždni v Brne som si vyskúšala, že s každodenným cvičením to asi nebude úplne reálne, na druhú stranu ma potešilo, že som aj v klinickom nasadení udržala stravu bez sladkostí a pečiva.
Som spokojná. So všetkým.

O mrchách, ženských schopnostiach a o všeličom takom

3. září 2014 v 22:15 | Mery |  Zápisníček
Zaujímavé je, že už dlhšiu dobu som v hlave nosila perfektnú úvodnú vetu článku. Znela takto:
"Tak, a som oficiálne mrcha."
Zaujímavé je na tom konkrétne to, že tá veta mi napadla omnoho skôr, než som sa tou mrchou aj naozaj "oficiálne" stala.
Z toho je dosť jasné, že mrcha naozaj som, pretože som to vedome plánovala, aj keď som to nechcela priznať.
No takže, som oficiálne mrcha.
Ďalej zisťujem, že som sa niekde v priebehu času zmenila na ženskú. Na takú ženskú ženskú. Manipulatívnu, samonasieraciu, náladovú ženskú, a predovšetkým, sebeckú.
A vôbec mi to nevadí.
Jednak preto, že som taká len niekedy, a tiež preto, že v tých chvíľach mi to vlastne vyhovuje.
Tie ženské schopnosti ma predsa dostali tam, kam som chcela, no nie? Som mrcha.

To samonasieranie je akurát taká blbá vlastnosť.
Napríklad, keď sľúbi, že sa ozve.
A nielenže SMSka nechodí a nechodí. Na to som zvyknutá a neriešim.
Ale zrazu je online aj na skype...a stále nič? ...A tu prichádza na scénu samonasieranie Smějící se

Ženská kalkulácia sa zase prejavuje vo chvíli, kedy si poviem, že mi predsa nemusí písať - veď od čoho je tu pravidlo troch dní? A tretí deň uplynie dnes. A ak sa neozve ani zajtra, do týždňa je to stále ešte v poriadku.
A ak sa neozve ani potom...nuž, budem čakať ďalej. Pretože sa snáď nebudem ozývať prvá!

Je to chyba? Nemali by sme sa, my ženské, emancipovať aj v tomto? Lenže na druhú stranu, nie je aj to "neozvanie sa ako prvá" určitá emancipácia?

Ďalšia vec, ktorú som riešila posledné dni, boli morálne zásady ohľadne nevery. Taká aktuálna téma, všadeprítomná.
Tak napríklad mám vyjasnené postoje ohľadne toho, že ja by som neverná asi nemohla byť, na to proste nemám žalúdok a neverou opovrhujem.
Lenže čo sa stane, keď niekto iný je neverný so mnou? Nad tým som doteraz vôbec nepremýšľala.
Ale keď už ma tie okolnosti donútili...
Nakoniec som usúdila, že to nie je môj problém, pretože ja som nikoho nepodviedla, a nech si to morálne rieši sám so sebou dotyčný.
Nezabúdajte, som predsa mrcha Mrkající