All the small things #3

8. října 2014 v 11:30 | Mery |  Zápisníček
Nestíham sa ani tešiť...Teda stíham, ale nestíham o tom písať. A mnoho veľkých radostí by si zaslúžilo celé články (sľubovala som to už o Turecku, Chorvátsku, najnovšie o koncerte Within Temptation!!! A nič! Hanba mi!)
ale teda...veľké radosti nechajme veľkými radosťami a snažme sa oceňovať tie malé.


Začnem od najaktuálnejšej, tento víkend som si urobila radosť odborným seminárom zameraným na exotické a zoo zvieratá v Zooparku Vyškov. Z plazov, vtákov a drobných cicavcov plánujem štátnicovať, tak som tam šla preto, a prednášky o zoozvieratách som brala skôr ako zaujímavosť. O to viac sa z toho teraz teším, lebo prednášky boli naozaj veľmi zaujímavé, poučné a častokrát aj vtipné. Organizácia a samozrejme jedlo boli tiež na dobrej úrovni, aj keď sa nám program oba dni natiahol. Ale čo ma na tom teší najviac, je, že som si významne poupravila názor na prácu veterinárov v zoo. Nikdy ma tento smer nelákal, štátnicu z exotov beriem skôr so zameraním na zvieratá chované súkromne (hady, korytnačky, nejaký ten králik či papagáj), ale zoo zvieratá, to bolo pre mňa niečo hrozne abstraktné, neuchopiteľné a nepochopiteľné. Po tomto víkende si síce stále myslím že je to zrejme najnáročnejšie veterinárne zameranie, aké môže byť, na druhú stranu vidím, že sa s tým pracovať dá. A keby sa mi niekedy v živote naskytla príležitosť vydať sa do týchto vôd, asi by som už netvrdila rezolútne "Nie", ako doteraz...

Ďalej mi robí radosť už necelý rok vopred tento malý kúsok papiera:


Pri kúskoch papiera ešte chvíľu ostanem, urobila som si radosť washi páskami. Mám s nimi veľké plány s dekoráciou tej prázdnej steny nad posteľou, ale ešte stále som sa k tomu nedostala... Tak zatiaľ sa hrám s drobnosťami.


Z domu som si doniesla na byt aj starú čajovú krabičku a rozhodla som sa ju zreštaurovať. Zatiaľ som len v počiatočnom štádiu, ale aj s tým som spokojná, lebo som neverila že to technicky zvládnem :D

Oblepiť to pásikovanou páskou tak, aby na seba tie pásiky nadvazovali, aby sa mi to zarovnalo v okrajoch a podobne...podarilo sa. Ešte musím prísť na to, ako zreštaurovať ten prasknutý plast na veku, a vymyslieť niečo na tie steny. Any idea?

Aktuálne sa neteším z toho, že som chorá. Kde sú tie stredoškolské časy, keď človek bol chorý aj dobrovoľne, aby nemusel ísť do školy? A tešil sa z toho, že môže ležať, čítať si, pozerať filmy?
A čo to so mnou urobila táto škola? Keď som ochotná ísť aj polomŕtva na prednášku, pretože ju predsa nemôžem vynechať!
Takže tento chrípkoidný stav "prechádzam". Ležím a spím, keď sa dá, ale rozhodne nie dostatočne. Čo narobím.

A blbé je, že si už nespomínam ani na žiadne ďalšie drobné radosti. Teším sa na víkend, že sem konečne vezmem psa (a budem mať zase spoločníka do postele) ale inak....

V škole je toho celkom dosť (aj keď mám furt dojem, že nič nerobím), riešim nejaké veci pomimo (aj keď súvisiace so školou), chodím cvičiť, teraz donesiem zase psa...a je len tretí týždeň a mám dojem, že nestíham...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 9. října 2014 v 16:52 | Reagovat

washi pasky..jednu mama... poníkovu xD...furt neviem co s tym!!!! XD
krasna krabicka...tiez mam taku cajovu... svagrina mi na nu dala takych gulatuckych anjelikov a je to patinovane...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama