Listopad 2014

All the small things #4

27. listopadu 2014 v 21:11 | Mery |  Zápisníček
Koniec semestra sa blíži, preto sa musím tešiť, čo to len dá.

Teší ma napríklad ďalší zdrap papiera (mňa tie papiere vzrušujú nejak často, nemáte ten pocit?), ktorý ma stál 2000 kč, pár dní intenzívneho štúdia a jeden deň nervov na skúške, a ktorý mi dáva odbornú spôsobilosť v krásnom obore umelej inseminácie.

Teší ma, že som konečne vypracovala svojho zápočtového pacienta a všetky prezentácie, lebo už bolo načase. Menej ma teší, že môj pacient sa na kliniku stále vracia a jeho liečba je trochu problematická, ale aspoň sa prišlo na to, čo mu je.


Boli sme sa pozrieť na výstavu exotických vtákov, pretože čo by sme boli za veterinárky, keby ešte aj svoj vzácny voľný čas nevenujeme niečomu, čo súvisí so zvieratami?

Hneď po výstave som sa bola prejsť do centra v nádeji, že si kúpim nový diár na rok 2015 (pretože moja posledná strana v diári 2014 už bola povážlivo plná, som zaneprázdnený človek očividne)...
...a skončila som s dvoma novými knižkami (ako inak s veterinárnou tematikou, ale aspoň to bola beletria :-) ) a novým obalom na doklady.
A potom som si ešte dve objednala z Martinusu, lebo predsa idú Vianoce, zaslúžim si! A stáli ma 1,87 € (díky Pati!)

Ale diár som si nakoniec predsa len kúpila, takže som si nadšene hneď vypísala skoro celý január...

Na výbornú dopadol aj náš na kolene organizovaný odborný seminár, s ktorého organizáciou som trochu pomohla a okrem chystania kafe a upratovania po skončení som ešte napiekla okolo 150 muffinov, ktoré pár ľudí označilo za "luxusné" a zjedli sa v priebehu pár minút. Takže som spokojná :-)

Celkovo som veľmi spokojná s tým, že môj sociálny život sa mierne rozvinul a že som bola na pivo a tak rôzne. To sa u mňa moc často nestáva.
Nasledovalo pár ďalších stretnutí pri víne, nejaká tá výmena večerí a tak. Je to fajn.
(a sme len kamaráti, samozrejme.)

Ale zaujímavá vec je, že naďalej rozvíjam svoje kulinárske umenie a prestávam mať ten pocit márnosti. Moje jedlo je nielenže jedlé, ale aj chutné! O muffinoch to samozrejme viem, ale normálne hlavné jedlá som nikdy predtým nerobila. A baví ma to!

Ďalej som navštívila prvý deň kurzu s výstižným názvom Vítejte v realitě. Výborná lektorka nás tam učí, ako komunikovať s klientom, a to je na nezaplatenie - to sa v škole nenaučíme nikdy a nie všetci máme ten dar... ja napríklad nie. V ďalších dňoch kurzu budeme preberať management vedenia vlastnej praxe, základy marketingu či napríklad aj ako sa úspešne uchádzať o zamestnanie, takže hoci ma tieto témy nikdy nezaujímali, teraz sa naozaj teším.

Veľký podiel na mojom aktuálne veľmi pozitívnom psychickom naladení má fakt, že som sa rozhodla neísť na nijakú skúšku v predtermíne. O to menej stresu pred Vianocami budem mať a o to viac času môžem venovať príjemnejším aktivitám, ako napríklad tomu kurzu či pečeniu zázvorových sušienok :-). A že budem mať o to dlhšie skúškové v januári? No a čo, aj tak budem v Brne celý čas.

No a "last but not least", pomaličky pracujem na plnení si svojho veľkého severského sna...

Trochu histórie: Odin

8. listopadu 2014 v 22:45 | Mery |  Chlpaté historky
Hrabem sa v archívoch a spomínam...a tak ma napadlo, prečo sa so spomienkami nepodeliť?

Jeho príbeh začal podobne ako u mnohých iných. Maminka novofundláčka rozbúrala voliéru aj plot, aby sa oddala láske s nemeckým ovčiakom od susedov, no a po dvoch mesiacoch sa vyliahlo niekoľko šteniatok. Niektoré uhynuli po prvých hodinách, a tak ostali len traja najsilnejší bračekovia.