Meriana rýpe do svojich spolužiakov (malé zamyslenie sa nad tým, či si vážime, čo máme)

20. prosince 2014 v 21:02 | Mery |  Chlpaté historky
(a dávam to do tejto rubriky, pretože to súvisí so školou)

Nie som iná, tiež občas frflem na školu. Na ten systém, na nedostatok praxe, možností, na blbý prístup, na blbú politiku, a vôbec.
Ale potom prídu chvíle, ako táto, kedy sa zastavím, pozriem sa znovu a svoj názor musím trochu prehodnotiť.

Áno, veľa vecí sa na našej škole nerobí úplne tak, ako by sme si predstavovali. No nerada by som skĺzla k tomu pesimistickému fatalizmu, ktorý som objavila u pár jedincov - prístup ala "už nech mám ten titul a môžem odtiaľto vypadnúť".
Pretože na našej škole sú skvelí ľudia, fantastickí odborníci a taktiež príležitosti - len musíme vedieť, kde hľadať.


My, čo sa zúčastňujeme nejakého ďalšieho vzdelávania - seminárov, kongresov, prednášok, kurzov sme už pochopili jednu vec. JE TO DRAHÉ! V januári sa chystám na dvojdňový seminár zameraný na jednu tému, zaplatila som zaň 1210 kč, po študentskej zľave. Kurz Dornovky ma vyjde na 5000kč za 3-dňový seminár. Dlhotrvajúce kurzy stoja potom v desiatkach tisíc korún. Účasť na medzinárodných kongresoch v angličtine vychádza na pár stoviek eur, a to nehovoríme o tom, že sa málokedy konajú nám pod nosom (už Praha niečo stojí, pokiaľ tam nemáte rodinu a platíte si hotel). Všetky tieto veci zatiaľ máme k dispozícii so zľavou, keďže sme študenti, no už čoskoro tento supervýhodný štatút stratíme.
A odrazu zistíme, že to teoretické vzdelanie potrebujeme, pretože v škole sa zas všetko nenaučíme, všetko si nepamätáme, medicína sa neustále vyvíja a komora od nás vyžaduje kredity.
A potom si spomenieme na našu drahú alma mater a povieme si - že ja som nechodila na prednášky zo zobrazky, a že som aspoň raz nezobrala psa a nešla si skúšať sonovať na samoštúdium, teraz by som nemusela platiť 25tisíc za workshop.

Všetci plačeme za praxou a ja súhlasím, viac praxe nám treba, ale k tomu sa dostanem neskôr. V tejto časti by som sa rada sústredila na tie teoretické vedomosti. Iste, máme ich v škole viac než dosť, knihy sú hrubé a ťažké a materiály nekonečné. Ale ruku na srdce, kto z nás si to všetko prečíta?
Prednášky sú dobrovoľné a účasť sa nezaznamenáva. A preto tam kopu ľudí nechodí, veď si to prečítam aj v knihe. Áno to je pravda. Lenže keď niečo v knihe nepochopím, kniha mi neodpovie na otázku. Kniha mi k danej téme nepridá nejakú historku z praxe, kniha nie je obohatená skúsenosťou, kniha písaná zahraničnými autormi nám nepodá obraz o našich lokálnych možnostiach a kniha spred 5 rokov nám nepovie, aké možnosti začínajú byť reálne dnes.
Hnevajte sa na mňa, koľko chcete, ale ja si myslím, že je škoda na tie prednášky nechodiť. A preboha, máme ich zadarmo! Za tie isté prednášky si tí istí prednášajúci od vás za dva roky po škole vypítajú pár tisíc, a vy tam pobežíte, lebo budete musieť.

"What really grinds my gears" je potom účasť na prednáškach vedených zahraničnými lektormi. Ja moc dobre chápem, že ak je to celodenný blok prednášok alebo nejaký extra seminár vedený v čase, kedy máme iné povinnosti, že sa tam nie každý dostaví. Ale ak má zahraničný lektor - a že to tento semester boli veterinárne superstars a ich prednášky naozaj stáli za to - prednášku v čase bežnej prednášky, čiže v čase, kedy nikto z nás nič iné už nemá mať, je smutné, keď nás tam príde 5 a pol.
Obzvlášť ma to zamrzelo tento posledný týždeň. Tri dni nás mohol učiť jeden z najlepších koňákov v Európe, účasť bola mizerná.
Ja viem, že si dokážeme nájsť celú kopu dôvodov (=výhovoriek), prečo sme tam nemohli prísť: učím sa na predtermíny, nestíham, kone ma až tak nezaujímajú, bla bla bla... opäť, hnevajte sa na mňa, koľko chcete, ale kto chce, hľadá spôsoby. Stihnúť sa to dá a jeho vedomosti boli prínosné pre každého, nielen pre koňákov. A už len z tej slušnosti, sakra! Vedeli sme o tom, že príde až na zápočtový týždeň, od prvého týždňa semestra, a celý semester sme kyvkali hlavou, že na tú prednášku prídeme. Bolo nás tam z ročníka naozaj len 6! Zvyšok to našťastie zachránili doktori a nadšenci, ale aj tak nás tam bolo MÁLO!

Ďalší príklad. Och, ako dlho už všetci hovoríme o tom, ako nás nikto na škole neučí komunikovať s klientom. Ako nás nikto neučí praktické veci do života, napríklad ako sa pripraviť na pohovor, alebo čo všetko treba, keď si chcem založiť vlastnú prax. A bum, dostaneme možnosť, 4-dňový kurz, ZDARMA, vedený skvelou lektorkou, ale samozrejme počet účastníkov obmedzený. Ja ako Slovenka som sa tam dostala len vďaka "pekne prosím", pretože financovanie projektu jasne kázalo, že je to pre českých študentov. Tie štyri dni boli v priebehu 3 týždňov a áno, bolo to počas školy, ale dalo sa to skoordinovať (mne sa to podarilo, takže...) napriek tomu z asi 25 ľudí ktorí boli zapísaní, nás tam chodilo stabilne 10. Zo zvyšných pätnástich sa niektorí ukázali občas, niektorí vôbec...To si pekne vážime. A naviac je to veľmi kolegiálne...takto pekne zaberali papierovo miesto niekomu, kto by sa toho kurzu rád zúčastnil aj naozaj. Ach, ľudia...

A zvyšok asi napíšem niekedy inokedy, lebo už píšem pridlho aj na môj vkus.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama