Knižná rekapitulácia za posledných 7 mesiacov 2015 (hanba!)

29. července 2015 v 0:22 | Mery |  Knihy
Hrubo zanedbávam tento svoj malý kúsok internetu, a potom odrazu to chcem dobehnúť za jeden večer? Pche!
No za posledných 7 mesiacov som občas niečo prečítala. Nebude úplne jednoduché to zrekapitulovať - zrejme si to nevybavím v dobrom poradí a moje dojmy z knižiek s odstupom času trochu vybledli (presne preto som chcela rekapitulácie písať mesačne...) ale skúsim to.

DAVID WROBLEWSKI: PRÍBEH EDGARA SAWTELLA


Spomínam si, že to bola prvá knižka po zimnom skúškovom, čo som čítala. Príbeh nemého (avšak nie hluchého) chlapca, ktorý vyrastal na farme zameranej na chov a výcvik psov, ma uchvátil od začiatku. Čítala som o jeho narodení, neľahkom osude jeho matky, o tom, aké silné puto si spolu vybudovali, ako si Edgar s rodičmi vytvoril vlastný spôsob reči. Nemohol síce rozprávať, no zato bol neuveriteľne vnímavý. A po jeho boku vždy verná sučka. Veci sa skomplikujú, keď sa k Sawtellovcom nasťahuje brat Edgarovho otca, no ešte viac, keď Edgar otca náhle nachádza v stodole umierajúceho. Edgar tuší, že v tom má prsty práve strýko, a nakoniec uteká z domu do divočiny, sprevádzaný len troma mladými psami.
Napriek tomu, že knižka bola dosť rozsiahla, prečítala som ju rýchlo a ľahko. Bola písaná pútavo, mala takú mierne melancholickú atmosféru. Z konca som bola najprv sklamaná. Teraz s odstupom času...hmm, myslím, že ešte stále som sklamaná. Ale aj tak sa mi Príbeh Edgara Sawtella veľmi páčil.
7,5/10


HELENA KHOLOVÁ: HISTORIE PSÍHO RODU

(dammit, fotka sa mi tu uložila bokom a ja už nemám nervy ju pretáčať...ospravedlňujem sa!)

Prekvapivo som po Edgarovi síce ostala pri psoch, ale prešla som z beletrie na literatúru faktu. Knižku som objavila v jednom z tých podnikov, kde si môžete knižku vziať z police (za predpokladu, že raz niečo donesiete na oplátku) a veľmi ma to potešilo, keďže podobné knihy trochu zbieram.
Kniha je síce staršieho dáta a mnoho informácií už nie je úplne aktuálnych, napriek tomu bola Historie psího rodu zaujímavým pohľadom na priebeh domestikácie a vývoja jednotlivých plemien či skupín plemien psov. Naviac bola písaná dobre čitateľným štýlom a napriek faktom som sa nenudila. Je vidno, že pni Kholovú téma naozaj bavila.
8/10

HARUKI MURAKAMI: BEZFAREBNÝ CUKURU TAZAKI A ROKY JEHO PUTOVANIA


Knižka bola veľmi murakamiovská. Na Cukurua sa vybodla jeho partia a nikto mu nechcel povedať, prečo. Táto udalosť ho v živote neustále ovplyvňovala. Momentálne neviem čo by som ku knihe viac dodala. Proste to malo všetko, čo od Murakamiho očakávam, takže som nebola sklamaná. A možno by niekto mohol povedať, že má aj lepšie knihy, toto bola vlastne len druhá, čo som od neho čítala, a naviac, tiež mám v živote niekoho, kto sa so mnou prestal priateliť bez vysvetlenia...tak mi bola téma veľmi blízka. Cukuru nakoniec nabral odvahu skontaktovať svojich starých známych a pátrať po pravde. A nakoniec zistiť, že vôbec nie je bezfarebný. A takisto bezfarebný nebol ani celý príbeh.
O inej Murakamiho knižke som písala esej, síce v angličtine, ale asi ju tu aj tak dám, ale zvlášť.
8/10

MARY ANN SHAFEROVÁ, ANNIE BARROWSOVÁ: GUERNSEYSKÁ LITERÁRNA A KOLÁČOVÁ SPOLOČNOSŤ


Nespomínam si, kedy som naposledy čítala tak milú knižku! Vlastne som vôbec nevedela, o čom bude, keď som ju začínala čítať - kupovala som ju už dávnejšie a dostala som sa k nej až minulý mesiac. A príjemne prekvapila. Je písaná formou listov, no v postavách sa dá ľahko orientovať. Juliet, mladá spisovateľka, po skončení druhej svetovej vojny hľadá námet pre svoju ďalšiu knihu, keď jej príde dopis od neznámeho muža z ostrova Guernsey, ktorý si v antikvariáte kúpil knihu, čo kedysi patrila práve Juliet. Juliet si tak začne vymieňať listy nielen s ním, ale i s ďalšími obyvateľmi ostrova a postupne tak odkrýva, ako sa obyvatelia tohto malého ostrova vyrovnávali s nemeckou okupáciou, a to i vďaka knihám.
Kniha plná krásnych myšlienok, lásky ku knihám, i lásky ako takej. Ale i smútku, i keď by svet mohol povedať, že Guernsey sa okupácia nedotkla nijako strašlivo - prežívanie jednotlivcov by sa tiež nemalo podceňovať. A myšlienka, že prostým ľuďom mohli v ťažkých časoch pomôcť práve knihy, je jednoducho úžasná.
Som z tejto knihy nadšená a vrelo ju odporúčam.
10/10

JIŘÍ KULHÁNEK: NOČNÍ KLUB 1, 2


Nejak sa mi prieči nazvať Kulhánkove knihy brakovou literatúrou. I keď je dej pomerne priamočiary a podliaty hektolitrami krvi, vnútorností, tonami zbraní a večných bitiek, bojov, prestreliek, útekov a prenasledovania...Lenže celé je to tak napínavé, vtipné a čítavé!
Tobiáš je člen Nočného klubu, svojskej organizácie mimo zákon, bojujúcej so zločinom. Len čo sa novým členom stane tajomná a krásna Japonka Hanako, veci sa začnú komplikovať: takmer celé osadenstvo Klubu je brutálne vyvraždené, Hanako aj s Tobiášovou nevlastnou sestrou Karolínou zmiznú a Tobiáša samotného nájde guľka priamo do krku. Je po ňom. Až kým sa nezobudí v truhle ako upír.
Len čo sa z hrobu dostane, je chytený a unesený nebezpečnými pánmi Wriesom a Van Vrenom na pirátsku loď pani Dao, plaviacej sa niekde v tropických vodách juhovýchodnej Ázie. Upíri so svojimi schopnosťami sú cennými otrokmi zneužívanými k boju. Tobiáš je nútený vraždiť v službách pani Dao, nevzdáva sa však viery, že raz sa mu podarí utiecť a pomstiť svojich blízkych. Utiecť však vôbec nie je také jednoduché. Keď sa mu to na tretí pokus predsa len podarí, začína sa šialená jazda, za ktorou sa tiahne krvavá stopa cez pol sveta. Časom však Tobiáš začína zisťovať, že jeho premena na upíra, ani celý jeho ďalší osud, boli súčasťou omnoho zložitejšieho plánu...
Nielenže je Tobiáš neskutočný sympaťák (hlavne keď Red Baronom kosí iných upírov alebo ich katanou rozsekáva na drobné kúsky alebo ich rozsekaných hádže žralokom alebo...myslím že chápete) ale je aj vtipný a občas má aj hlbšie myšlienky! Aspoň myslím. Momentálne si žiadnu nevybavujem. Ale museli tam byť. Tobiáš je skvelý.
A dej mal spád (naozaj poriadny) a bolo tam napätie a vôbec...nie, nemá cenu tu ospevovať, prečo aj takúto literatúru treba z času na čas...jednoducho, aj ja občas potrebujem vypnúť a nechať sa unášať krvavým prúdom.
10/10 (tak veru!)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 30. července 2015 v 22:17 | Reagovat

oj...brakovu literaturu som citala prave teraz ja, ver mi xD taka romanticka hrôza xD ...ale niekedy aj to vypali milo a vtipne...no to moje bol otras, to bol brak, nie Kulhanek xD
ooo Murakamiho mozem, asi by sa mi pacilo...aj ked pri nom praveze nikdy neocakavam, ze sa dozviem, co sa stalo xD

2 Monika Monika | E-mail | 8. září 2017 v 21:48 | Reagovat

nemas nahodou na predaj kulhanka neviem sa k nemu dopracovat :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama