All the small things #6

18. srpna 2015 v 12:31 | Mery |  Zápisníček
Nie som mrochta a trénujem na Nórsko.


A áno, mám nový smartfon kde som si nainštalovala nejakú vecičku čo mi upraví fotky do týchto supercoolmodernoinstagramovských farbičiek. Neznášam to :D ale vždy som to chcela aspoň skúsiť.


Do Nórska odlietam budúci piatok a zatiaľ som len poriadne nervózna. Letenky už nejakú dobu mám, s ubytovaním to bolo horšie. Našťastie ma zachránil jeden Slovák, ktorý nechce nechať krajanku pri fjordoch v štychu, a prichýli ma. Ešte nie je isté, či budem mať aj izbu, alebo len gauč, ale je to strecha nad hlavou a to sa hodí!
Pomaly sa začínam baliť, a spája sa s tým množstvo výdavkov. Bolo treba kúpiť si poriadnu nepremokavú bundu a topánky, a tiež nové oblečenie na kliniku, a to samo o sebe stálo....no, veľa. A nepomohlo ani, že som sa zrovna teraz rozhodla vziať psa na generálku na veterinu - na mojom účte tak ostalo ledva to, čo mi poslali na Nórsko ako štipendium... Z tých financií sa mi chce plakať, ale keďže toto majú byť veci, čo ma tešia, tak povedzme, že bunda vyzerá dobre, aj keď bola tragicky drahá.

Blíži sa koniec leta a ja rozmýšlam, čo som vlastne robila.

Počas skúškového som si zašla na víkend do Prahy. Polnočné Muzeum historických toalet a nočníků rozhodne stálo za to, najmä keď vďaka muzejnej noci bol vstup zdarma. Naviac som v Prahe spoznala sympatického mladého muža, takže ten výlet sa určite oplatil.

Do Prahy som sa vďaka nemu vrátila o nejaký čas znova, ale medzičasom sme stihli Masters of Rock 2015 vo Vizoviciach. Tento rok sme dokonca ani nezmokli! Celý čas bola pohodička, slniečko, medovina a hudba. Hneď vo štvrtok sme zahájili s Naty s projektom The Gentle Storm, ktorý ma popravde až tak nezaujal, ale hlas Anneke van Giersbergen je naozaj čarovný aj naživo. No hneď po nich prišiel môj osobný vrchol v podobe Kamelotu, na ktorý som sa tešila úplne najviac, úplne najviac som sa tam vyblbla, vykričala, vyskákala...Tommymu Karevikovi sme včetci zobali z ruky, bol neskutočný. Požiarnik a ešte aj rocková hviezda, čo viac si moje srdiečko večnej fangirl môže priať! "You belong to me, you belong to me!" Yes I do!
Inak Within Temptation, Lacrimas Profundere, Delain, Sonata Arctica, Gamma Ray, Septic Flesh, Hammerfall, Black Label Society, Gotthard a mnoho ďalších spríjemnilo môj pobyt na festivale, no Nightwish na čele s fenomenálnou Floor Jansen, na ktorých som sa tešila po Kamelote najviac, sa mi nevydaril úplne podľa predstáv. Ľudia sú jednoducho idioti a tam, kde už beztak nie je miesto ani vzduch, sa natlačí ešte ďalších 10 000. Potom už stačí len, aby sa predo mňa postavil dvojmetrový vlasáč, vedľa neho o niečo nižší, ale zato nonstop s telefónom v ruke nad hlavou, a do tretice ešte Poliačka čo si v dave zapáli cigaretu a máme nasranú Merianu. Polovicu vystúpenia som nič nevidela a s počutím to bolo tiež dosť biedne keďže som počula len hučanie ľudí okolo. Dodnes nerozumiem, načo majú ľudia potrebu natáčať si celý koncert na telefón, keď kvalita zvuku i obrazu je viac než biedna, podobných videí bude aj tak na youtube milión a ten koncert si potom neužijú ani oni sami...ale Karma is a bitch a tak chalanovi z toho nehybného státia s rukami nad hlavou prišlo zle a šiel k zemi. A Meriana konečne videla, ako vyzerá Floor! Keď však začala spievať She is my sin, dve Nemky za mnou sa rozhodli, že soprán zvládnu aj oni... Čo mi však nakoniec vylepšilo náladu, bolo Ghost Love Score. Už som nedúfala, že túto skladbu niekedy budem počuť naživo, a stalo sa. S konfetami vo vlasoch som už len stála a užívala si to.
Hm, možno by si MoR zaslúžil aj vlastný článok, ale to som sľubovala už Turecku a Chorvátsku :D

Ničmenej, z festivalu sme sa mali dostať vlakom do Brna okolo 7 ráno, našťastie sa nad nami zľutoval Stano a urobil si kvôli nám zachádzku. V posteli sme tak boli už o 4 v noci, čo sme ocenili, keďže o 9 nám začínala Letná škola exotickej medicíny a chirurgie. Prvý deň sme síce viac menej predriemali postojačky, a druhý s teplotou tiež, no stálo to za to, za 5 dní sme si zopakovali manipuláciu s plazmi i vtákmi a naučili sme sa mnoho zaujímavých vecí, na ktoré počas bežnej výuky nebol čas ani priestor. A endoskop do ruky mi tiež nikto nedá len tak!

Od začiatku augusta som potom trávila čas na veterinárnej klinike ako stážistka, a dva týždne to boli veru zaujímavé, predovšetkým chirurgické.

A teraz mám pred sebou posledný týždeň "prázdnin", ktorý trávim behaním po doktoroch, balením a vybavovaním. Cez víkend som si však našla čas na stretávku po 5 rokoch z gymnázia, ktorú som pomerne úspešne spoluorganizovala, a tiež som sa konečne dostala k tej turistike, na fotke hore. Menšia prechádzka z Terchovej do Vyšných Kamencov po modrej značke, 6,3km, 2.22 hod, 10 221 krokov. Podľa mapy v mobile sme sa vyštverali do 950m výšky.
Bolo tam krásne, najmä keď sme sa z toho strmého stúpania dostali do chládku lesa... A samozrejme výhľady.

No a poprvé v živote som jedla sushi. Fotku nemám, lebo fotiť si jedlo v reštaurácii naozaj neznášam. Napriek mojim veľkým predsudkom voči surovému mäsu a celkovým obavám z podivnej chuti som bola vo výsledku spokojná. Najviac mi teda chutila vegetariánska verzia plnená avokádom, ale vlastne ani ten surový losos nechutil zle. Akurát z wasabi som sa skoro rozplakala. Ale šla by som do toho znova! A som na seba hrdá, že pomaly prekonávam ten svoj konzervativizmus v stravovaní. Už som dokonca ochutnala aj krevetu!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 22. srpna 2015 v 16:10 | Reagovat

Boze toto nie su male veci, to su velkeeeee veci!!!! Norsko?????! Ides zit moj sen!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama