Září 2015

O Nórsku, Nóroch a tak vôbec

25. září 2015 v 18:23 | Mery |  Zápisníček
Už mesiac mám jedinečnú možnosť žiť v krajine fjordov, hôr, drahého piva a milých ľudí...Tak aké to teda je?

Na internete som čítala už viacero článkov na túto tému, a tak pridám aj svojou troškou. Ak sem náhodou zablúdi niekto, kto ma iné skúsenosti, ako ja, tak to je veľmi ľahko možné. Všetko je písané čisto na základe pozorovania z pohľadu môjho alebo ľudí z môjho okolia, a fakty som si nejako neoverovala.

Bergenský denník: Deň 25 a 26

23. září 2015 v 23:46 | Mery |  Chlpaté historky
No. Paťa bude asi nešťastná, lebo mojim blogom údajne začína pracovný deň :D ale aj tak si myslím, že nemá cenu ďalej pokračovať v každodennom písaní. Svoj plán viesť si denník aspoň 30 dní som si splnila a tak by som mohla písať už len, keď budem svetu chcieť zdeliť niečo zaujímavé.

A na tom, že už druhý deň ležím doma so Zarou v posteli chorá, nič zaujímavé nie je.
Ale aspoň som sa povenovala angličtine, Priateľom, spánku a skúšaniu shapingu so Zarou (ktorý jej prekvapivo ide napriek tomu, že ja tak úplne neviem, čo robím...)
Musím sa zmátožiť čo najskôr. Začínam mať preležaniny.

Bergenský denník: Deň 24

21. září 2015 v 23:46 | Mery |  Chlpaté historky
Konečne som pretriedila fotky z Jotunheimenu. Určite by sa dali osekať ešte viac, ale už dostať to z 300 na 193 je silný úspech! Založila som si Photobucket a tam sú všetky, čo sa dostali do užšieho výberu. Album mám na heslo, takže ak niekto NÁHODOU chce tie fotky vidieť (sú pekné, ale nudné, furt to isté - pekná krajina a sem tam nejaký ten ksicht), môžete mi napísať do komentárov a ja vám pošlem odkaz...

Dnes mi išla karta. Ráno som vstala neskôr, pretože som bola stále unavená (ale čo je zaujímavé, nohy ma vôbec neboleli a nebolia!). Šla som začipovať mačku a asi som sa podvedome rozhodla, že si chcem skúsiť aký je to pocit, lebo som si odrazu trafila ihlu do prsta. Neviem, či ste už niekedy videli ihlu na čipovanie, ale verte mi...je riadne hrubá a riadne ostrá.
A to som ešte hrala hrdinku. No, no it´s okay, it´s just a scratch. Nasadila som si modré rukavice a cicu som ešte natetovala a keď som rukavicu zase stiahla, zistila som, že všade je krv...

Síce som si to prelepila, o 10minút som šla šiť, a to znamenalo drhnutie rúk v dezinfekcii. Auč.
Počas dňa sa mi na ranu dostal alkohol ešte mnohokrát. Jeden by si myslel, že začnem byť voči tej pálivej bolesti imúnna...ale nie. Nuž čo. Mačička mala polydaktýliu, na každej packe mala 6 prstov a snažila sa ma všetkými poškriabať, nuž keď sa jej to nepodarilo, musela som sa zraniť aspoň sama.

Následne som zistila, že Holly, Davidova kokrica, mi z tašky ukradla obed. Môj obed mali byť dnes síce len kokosové kolieska, keďže navariť som si včera nestihla a Peťo nebol v práci, tak ani chlieb nebol...ale o to viac ma to mrzelo. Kokosové kolieska mám rada a bolo to jediné balenie, čo som tu mala. David mi teda ponúkol časť svojho obeda ako odškodnenie, tak som sa tešila, že si aspoň zajem niečoho nového...ale mal len špagety. Tie by som mala aj doma. (A aj som ich mala zase na večeru...)

Bez dlhšieho vysvetľovania môžem tiež poznamenať, že aj v Nórsku sa nachádzajú majitelia-idioti. Idiotizmus je teda naozaj celosvetovo rozšírený. Neviem, prečo som si myslela, že tu to bude iné...

Cestou domov som si v autobuse sadla do niečoho mokrého a následne som zvyšok cesty tŕpla, prečo že cítim vlhko na zadku...až doma som zistila že to naozaj bolo len mokré.
Plány, čo budem robiť, som mala bohatšie, nakoniec som sa však len najedla, osprchovala a až doteraz triedila tie fotky... Už by som naozaj mala niečo so sebou robiť poriadne! Napríklad začať tú angličtinu, viac sa učiť...Ale kedy, keď cez víkend zase príde Zuzka? No mám ja čas? No nemám!
Tak aspoň rýchly blog a konečne spať. Začínam mať pocit, že chorľaviem, škriabe ma v hrdle, pália ma oči a tečie mi z nosa.
Krásna bodka za úspešným dňom.

Ale aby som nekončila negatívne, tak ma dnes doktorka pochválila. Vraj je moje šitie úhľadné a netrasú sa mi ani ruky. Som na seba hrdá.

Bergenský denník: Deň 21,22 a 23

20. září 2015 v 22:30 | Mery |  Chlpaté historky
Hovorila som si, že nemám žiadne plány na víkend a budem asi len doma. Peťo šiel na víkend za frajerkou niekam smerom na Oslo, Roman robil a Samo s Peťou marodovali, a tak som sa chcela vyspinkať, učiť sa, upratať a čítať si. Ale potom som na facebooku v skupine Erasmus Bergen našla správu, že niekto ide do Jotunheimen a majú miesto v aute. Do Jotunheimenu som veľmi túžila ísť, ale nedúfala som, že sa mi to ešte takto neskoro môže podariť, a hľa, príležitosť!
A tak sme šli. Maďar Atilla čo študuje právo, Nemka Lotte, tiež právnička, Holanďan študujúci educational sciences (a podľa popisu to nie je pajdák), ktorého meno ani po niekoľkých zopakovaniach neviem reprodukovať, a černoch Samuel z Nigérie, čo už má vyštudovanú psychologiu a teraz tu žije, pracuje a študuje ešte japončinu teraz či čo to. No a ja, veterinárka zo Slovenska, žijúca a študujúca v Česku. (To ich stále miatlo, takže myslím, že odchádzali s dojmom, že Československo je stále aktuálne...)

Bergenský denník: Deň 20

18. září 2015 v 0:01 | Mery |  Chlpaté historky

Balím spacák, domácu slivku a teplé ponožky a vyrážam na víkend do hôr.
Spolužiačka Saša to nazvala trefne "punk výlet". Čistá anarchia. Dnes som na facebooku v erazmáckej skupine našla pozvánku na výlet, napísala som, šla som na stretko s troma cudzími ľuďmi rôznych národností a zajtra s nimi odchádzam stanovať.
Hneď zo stretka som si šla požičať spacák a kúpiť nejakú najlacnejšiu karimatku. Keďže spacák sa u zlatých Slovákov Sama a Peti nachádzal dosť v prdeli, spojmi som sa dostala domov niekedy o pol desiatej...večera, sprcha, zbaliť sa...a zajtra vyrážam rovno z kliniky.

Neviem či má vôbec cenu popisovať, ako som dnes minula celé balenie sklíčok na dva slušné krvné nátery, ako sa mi podarilo na prvý pokus zakanylovať stafíka alebo ako som úporne rozmýšľala nad tým, čo všetko môže byť zlatej retrieverke Michelle...Asi nie.

A už je zase polnoc a ten vytúžený poriadny spánok príde až....no, možno o dva týždne v sobotu.

Bergenský denník: Deň 19

16. září 2015 v 22:22 | Mery |  Chlpaté historky
Dnes ráno doniesol Peťo nové pečivo. Niežeby boli čokoládové croissanty zlé, ale chcelo sa mi vyskúšať niečo nové. Tak som celý deň práskala tu pizza posúch, tam škoricovú rolku... som len zvedavá, kedy mi zase začne byť zle. Toľko pečiva som nezjedla za posledný rok.
Na klinike sme dnes mali meeting s reprezentantkou farmaceutickej firmy a k môjmu veľkému prekvapeniu to bolo veľmi milé. Pani doktorka mala rozumné názory a bola to skôr priateľská diskusia o antiparazitárnych programoch, a nie nejaké násilné vnucovanie produktov. A dostala som pero. Perá dostávam rada. Pero z Nórska ešte nemám!

Domov som dnes šla autobusom, lebo David končil skôr, a na zastávke som tak po dlhšej dobe zapla kindla. Poslednú dobu čítam biografiu Steva Jobsa, no ten človek ma tak rozčuľuje, keď o ňom čítam, že som tú čítačku už ani nemala chuť vyťahovať z tašky.
Až som si dnes uvedomila, že predsa jedna z hlavných výhod čítačky je, že v nej nosím viac kníh...
A tak čítam Hejno bez ptáků od Filipa Douška a...som unesená. Takmer som nevystúpila z autobusu na mojej zastávke a oči od obrazovky som nezdvihla ani cestou peši zo zastávky. Aj tento blog píšem len z nutnosti v čase, kedy by som najradšej pokračovala v čítaní.
Pritom som vôbec o knižke nevedela nič. Prišla mi raz zadarmo v mobi od českej pobočky Martinusu aj s podpisom autora a odvtedy nejak čakala v priečinku...na svoj správny čas.
Takže idem pokračovať.

Bergenský denník: Deň 18

15. září 2015 v 21:57 | Mery |  Chlpaté historky
A zase návrat k veterinárnej rutine. I keď, bude mi niekedy veterina rutinou? Dúfam, že nie.
Od rána plné ruky práce. Pár zubov, úžasná kanárska doga (ktorá plakala viac ako hociktorý malý pes, títo obri sú najväčšie citlivky!), zlatučká jazvečíčka s akútnou gastritídou, mačka dôchodkyňa s hypertyreózou a na záver chúďatko papillonka s hnisavým zápalom maternice (pyometrou), ktorú majitelia odmietli nechať operovať, čo bohužiaľ znamená, že sučka to zrejme neprežije (odmietli i liečbu infúziami a Alizinom, vypýtali si len antibiotiká, ktorých účinnosť je tu sporná)...Je to hnusné a smutné. Aspoň ale vidím, že takýchto super majiteľov majú aj tu, a nielen u nás.
Obednú prestávku som ale dnes mala s dvojnásobnou asistenciou. Len čo som si sadla so zaslúženým kuracím maskom s cukinou, z jednej strany sa mi pod lakeť vopchala kokrica, z druhej stafordka a svorne mi slintali na každé sústo.
Život na veterine je proste úžasný.


Every meal you make, every bite you take, I´ll be watching you...

V Bergene opäť zavládlo typické krásne daždivé počasie, tak sa teším, že zajtra mi stačí prísť až na jedenástu. Pri daždi sa dobre spinká.
A už premýšľam, kam by som ešte šla, keď sa z Nórska vrátim. Žeby tentoraz zamierim na juh? Nechám sa prekvapiť.
Dnes mi prišla konečne aj licencia na online kurz angličtiny. Začala som prvými cvičeniami na úplne základy a porobila som toľko debilných chýb, až nechápem. Ale možno nebol dobrý nápad dopiť k tomu to víno. Tak zase zajtra.

Zaruška je zase otravná jak voš a neustále chodí hore dole po byte (a škrabká pazúrmi po podlahe). Celý deň pršalo tak nebola behať a očividne jej z toho hrabe. Ako som len vďačná za svojho prehnitého, lenivého, posteľného psa!
Tak s ňou idem ešte teraz na chvíľu von, kým vnímam, lebo ak bude pochodovať celú noc, tuším ju zavriem do práčovne. Pániček je na nočnej, tak je to moja zodpovednosť...

Bergenský denník: Deň 17

14. září 2015 v 22:20 | Mery |  Chlpaté historky
Konečne!


Konečne dnes viac času na upratanie, dokončenie potrebných vecí a triedenie fotiek!
Ale samozrejme, konečne som v nedeľu videla a zažila fjord. Áno to na tej fotke, to som ja.

Bergenský denník: Deň 16

13. září 2015 v 22:54 | Mery |  Chlpaté historky

Pán Papúch dnes navštívil Sognefjord. Našiel si tam priateľku a rozhodol sa zostať tu natrvalo. Neviem dokedy mu to vydrží, bez práce si tu trvalý pobyt nevybaví, ale je fakt, že trochu pestrých farieb by sa tu zišlo.

A my ideme spinkať.

Bergenský denník: Deň 14+15

12. září 2015 v 21:55 | Mery |  Chlpaté historky
Mrzí ma, že som včera nestihla denník...okrem Pati to síce nikto nesleduje pravidelne, ale bola to súčasť aj mojej výzvy, písať aspoň 30dní pravidelne. Ale rozhodla som sa, že si tento krátky výpadok ospravedlním.
Prišla Lenka večer, bola som na nákup a tak som naozaj nestíhala.
Celkovo detailnejší zápis bude až v pondelok keď zase Lenka odíde, ale aspoň stručne.
Dnes sme si vyšlapali Ulriken, najvyšší vrch Bergenu. Moc vysoký síce nakoniec nie je, ale strmý výšlap po kameňoch dal zabrať. Ale keďže to nám nestačilo, vybrali sme sa hrebeňovkou na druhý známy vrch, Floyen. Na tabuli bolo síce písané, že trasa zaberie 4-5 hodín, ale...čo to je...15kilometrov v silnom vetre, sem tam po skalách, a všade samé nudné výhľady. Malebné chatky pri jazerách, ovečky, hory, v pozadí more...Celé Nórsko je vlastne strašné nudné.
A tak zajtra ideme konečne na fjord, konkrétne Sognejord. Zaplatili sme si pomerne drahý výlet loďou a vlakom, ale je to asi najlepšie riešenie, ako to stihnúť za jeden deň a nezablúdiť pritom.

Tak detaily neskôr :)