Bergenský denník: Deň 24

21. září 2015 v 23:46 | Mery |  Chlpaté historky
Konečne som pretriedila fotky z Jotunheimenu. Určite by sa dali osekať ešte viac, ale už dostať to z 300 na 193 je silný úspech! Založila som si Photobucket a tam sú všetky, čo sa dostali do užšieho výberu. Album mám na heslo, takže ak niekto NÁHODOU chce tie fotky vidieť (sú pekné, ale nudné, furt to isté - pekná krajina a sem tam nejaký ten ksicht), môžete mi napísať do komentárov a ja vám pošlem odkaz...

Dnes mi išla karta. Ráno som vstala neskôr, pretože som bola stále unavená (ale čo je zaujímavé, nohy ma vôbec neboleli a nebolia!). Šla som začipovať mačku a asi som sa podvedome rozhodla, že si chcem skúsiť aký je to pocit, lebo som si odrazu trafila ihlu do prsta. Neviem, či ste už niekedy videli ihlu na čipovanie, ale verte mi...je riadne hrubá a riadne ostrá.
A to som ešte hrala hrdinku. No, no it´s okay, it´s just a scratch. Nasadila som si modré rukavice a cicu som ešte natetovala a keď som rukavicu zase stiahla, zistila som, že všade je krv...

Síce som si to prelepila, o 10minút som šla šiť, a to znamenalo drhnutie rúk v dezinfekcii. Auč.
Počas dňa sa mi na ranu dostal alkohol ešte mnohokrát. Jeden by si myslel, že začnem byť voči tej pálivej bolesti imúnna...ale nie. Nuž čo. Mačička mala polydaktýliu, na každej packe mala 6 prstov a snažila sa ma všetkými poškriabať, nuž keď sa jej to nepodarilo, musela som sa zraniť aspoň sama.

Následne som zistila, že Holly, Davidova kokrica, mi z tašky ukradla obed. Môj obed mali byť dnes síce len kokosové kolieska, keďže navariť som si včera nestihla a Peťo nebol v práci, tak ani chlieb nebol...ale o to viac ma to mrzelo. Kokosové kolieska mám rada a bolo to jediné balenie, čo som tu mala. David mi teda ponúkol časť svojho obeda ako odškodnenie, tak som sa tešila, že si aspoň zajem niečoho nového...ale mal len špagety. Tie by som mala aj doma. (A aj som ich mala zase na večeru...)

Bez dlhšieho vysvetľovania môžem tiež poznamenať, že aj v Nórsku sa nachádzajú majitelia-idioti. Idiotizmus je teda naozaj celosvetovo rozšírený. Neviem, prečo som si myslela, že tu to bude iné...

Cestou domov som si v autobuse sadla do niečoho mokrého a následne som zvyšok cesty tŕpla, prečo že cítim vlhko na zadku...až doma som zistila že to naozaj bolo len mokré.
Plány, čo budem robiť, som mala bohatšie, nakoniec som sa však len najedla, osprchovala a až doteraz triedila tie fotky... Už by som naozaj mala niečo so sebou robiť poriadne! Napríklad začať tú angličtinu, viac sa učiť...Ale kedy, keď cez víkend zase príde Zuzka? No mám ja čas? No nemám!
Tak aspoň rýchly blog a konečne spať. Začínam mať pocit, že chorľaviem, škriabe ma v hrdle, pália ma oči a tečie mi z nosa.
Krásna bodka za úspešným dňom.

Ale aby som nekončila negatívne, tak ma dnes doktorka pochválila. Vraj je moje šitie úhľadné a netrasú sa mi ani ruky. Som na seba hrdá.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama