Bergenský denník: Deň 8

6. září 2015 v 0:06 | Mery |  Chlpaté historky
Začínam byť zvedavá, dokedy nám vydrží to krásne slnečné počasie. Ale mám podozrenie, že sa to zlomí, keď príde budúci piatok Lenka.



A tak sme sa vybrali turistikovať, štyria Slováci v Bergene. Sranda, ako sa krajania vieme socializovať navzájom. Ja som chcela ísť viac do kopcov, no polovica našej výpravy mala len obyčajné tenisky a tie na tunajší terén tak úplne nestačia. A Roman najviac fučal už teraz, myslím, že ten výšlap by ho zabil.


Mierne stúpanie nás viedlo po starodávnej poštovej ceste medzi Bergenom a Trondheimom. A keďže to je už prechádzka riadna, starí nórski poštári si vybudovali popri ceste množstvo chatrčiek, ktoré poskytovali útočisko pred nepriaznivým počasím a možnosť odpočinku. A nám romantické prostredie k obedu!



A keďže jeden člen z našej výpravy bol skúsený hiker, mal vo svojom bezodnom batohu aj prenosný varič. A tak sme sa mohli zahriať pri šálke horúceho čajíku. Čo padlo super, keďže ako sa ukazuje, nórske počasie naozaj netreba podceňovať. Síce sa nijak dramaticky nemenilo počas našej vychádzky, no septembrové slnko je už klamlivé a tak som bola celkom vďačná, že som si okrem fleesky vzala aj bundu. A tiež je asi najvyšší čas dať si pod nohavice aj legíny, a na hlavu čiapku.


Kebyže pokračujeme v ceste ďalej, dostaneme sa až k fjordu, no to sme nechceli riskovať - v sobotu autobusy nechodia tak často, ako by sa nám páčilo a netušili sme, do akej prímestskej časti sa tam dostaneme. Ale aspoň prvý, aj keď vzdialený výhľad. Už som v Nórsku týždeň, a stále len jazerá, jazerá, potoky a jeden prístav, žiadny fjord, som z toho už mierne rozčarovaná...ale najneskôr o týždeň na ten najkrajší v okolí idem!


Na konci cestičky sme okrem farmy s ovečkami, kravičkami a koníkmi našli aj obytnú zónu, kde stál aj tento dokonalý dom mojich snov. S trávnatou strechou, kamenistou fasádou, výhľadom na kopce z jednej strany a na fjord z druhej, s upravenou záhradkou....takže, rýchlo rýchlo porobiť štátnice, vyhrať športku a idem sem bývať!


A konečne som našla fjorských pony priamo pri zdroji!

Prechádzka to bola naozaj nenáročná na môj vkus (a predstavy o turistike v Nórsku), 9kilometrov, niečo cez 2 hodinky chôdze (a polhodinka na obed pri sviečkach). Ale prekvapivo som potom v autobuse pocítila únavu a veru ma aj stehná trošku bolia, ale to asi z toho zbesilého behania včera...
Ešte na stanici sme sa zastavili v obchodíku so všetkým možným za rozumné ceny. Neodolala som a doplnila som si tam svoje zásoby čaju - 90g sypaného za 30nokov je luxusná cena, tak hneď dva balíky! A keďže už týždeň tu pijem svoj domáci lipovo-bazovo-žihľavový čaj aj s lístkami, prihodila som k nákupu aj sitko na čaj. A aby mi čajík lepšie chutil, tak aj balíček mini-waflí.
Doma som si potom urobila pohodový večer pri filme Into The Wild.
Ale aby som sa nenaladila na zádumčivú tému až príliš, začal ma intenzívne zabávať spolubývajúci Peťo, ktorý sa....ako to slušne povedať...no, zhulil jak prase, a samozrejme, bol hladný!
Najskôr teda donútil Romana, aby mu šiel do obchodu po mlieko. Že si dá puding. Hm, obchod ale zavtorili 8minút pred Romanom. Našťastie, nápad uvariť si puding z vody som mu vyhovorila, a tak si otvoril Milku a na stojáka si ju otvoril pri dreze. Nešťastný z pudingu vytiahol misku, pozrel na mňa a pýta sa: myslíš, že sa do tejto misky zmestí celá šľahačka? Idem to zistiť!
A tak misku zaplnil šľahačkou a zvyšok začal striekať Zare do tlamy, akoby nestačilo, že ráno zase zožrala z kredenca celý chlieb a aj croissanty.
Nebude však jesť samotnú šľahačku! Nastriekal si na ňu pikao! A nastrúhal zvyšok Milky...
Long story short. Zjedol ešte samotnú bôčikovú paštéku, urobil si popkorn do mikrovlnky, ale keďže tú nemáme, tak na panvici ("Tie čierne potom nejedzte!") a nakoniec sa zdvihol, že si ide umyť zuby a spať, no cestou okolo kuchyne si to rozmyslel a vytiahol pistácie. Zavrel sa s nimi do izby a o dve minúty zase vyšiel. "Nechcel som odtiaľ už vychádzať ale, musím ísť na záchod!" Po desiatich minútach vyšiel znovu: "Z tých pistácií ma smädí!" a po ďalšej chvíli "Hej, nevieš kam som dal tie šrobováky? Idem skúsiť ešte raz opraviť ten notebook..."
A tom, že mi celý čas niečo rozprával (neviem čo, počúvala som film) ani nehovoriac.
Ťažký život majú títo chalani...
Ale aspoň vidím, že táto aktivita by pre mňa nebola moc vhodná. Ja som schopná toto zjesť aj normálne, čo by som robila potom?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Billyaccex Billyaccex | E-mail | Web | 15. března 2017 v 4:46 | Reagovat

wh0cd654316 <a href=http://viagrageneric2017.com/>Viagra Generic</a>

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama