Bergenský denník: Deň 9

6. září 2015 v 20:24 | Mery |  Chlpaté historky
Tak sme sa dnes vyspali do ružova... No, len keby Zara, náhle vyhostená z postele, celú noc nekňučala a nepochodovala po Petrovej izbe. Spať na zemi sa jej naozaj nechcelo.
Upratali sme a Peťo dokonca pokosil, oprali sme, a čo s načatým dňom? Poďme do toho lesa teda!


Koníky sa na nás cestou škaredo pozerali.


Podľa mapy malo byť na konci cesty jazero, a veru aj bolo. Ale už by som vážne chcela Fjord. Tých jazier je tu plná riť, naozaj.


Pri jazere bol tiež lesík plný machu, ako z rozprávky. Zara zapózovala. Nebolo pre ňu jednoduché chvíľu sedieť. Vačšinu času lietala dokola s papekom v hube.


Cestou späť od jazera sme konečne vliezli do toho môjho lesa, ale s ohľadom na to, že chalani mali len obyčajné tenisky, šli sme pekne po lesnej ceste. Až kým neskončila. To už sme boli dosť ďaleko a Peťo zahlásil, že sa vracať nebudeme. Nuž, tak sme pokračovali. Chvíľami to aj vyzeralo ako cestička, a trvalo mi len asi 20minút, kým som pochopila, že je to cesta lesnej zveri. Všade stopy po diviakoch. A všade mokro. Cestou sme niekoľkokrát križovali rôzne potoky (a možno to bol stále ten istý) ale voda nebola len v potoku...ale všade okolo. Moje mammuty túto skúšku zvládli na výbornú. Chalani boli mokrí komplet. Ale, po nejakej chvíli vám už tá voda ani nevadí, lebo ste celí mokrí, a tak do toho potoka kľudne stúpite a ani sa nesnažíte hľadať schodnejšiu cestu...
Driapali sme sa do kopca a z kopca v hustom lesnom podraste, pomedzi čučoriedky a srnčie bobky a myslím, že sme sa dobre bavili.

Navrhujem, aby sme si to niekedy ešte zopakovali :D

A teraz, keď už konečne máme mlieko, Peťo uvaril puding. Čokoládový, poliaty pikaom. Dostala som aj ja. Nebíčko. A nemusíme byť ani sfajčení...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama