Bergenský denník: Deň piaty

2. září 2015 v 22:40 | Mery |  Chlpaté historky
S úľavou som zistila, že to s tou mojou angličtinou nebude až taký debakel. Dnes som už rozumela vačšine toho, čo mi kto povedal, a to dokonca aj od Davea. Ak to takto pôjde ďalej, možno sa po tých štyroch mesiacoch k tej C1 úrovni dopracujem aj v reáli, nielen na papieri...
Začínam zisťovať rozdiely vo veterinárnej starostlivosti a je to veľmi zaujímavé. Veľkú úlohu tu zohráva najmä fakt, že ľudia tu majú svoje zvery poistené a tak si môžu dovoliť robiť biochemické vyšetrenie krvi pokaždé keď chcú čo i len nasadiť nesteroidné antiflogistiká. A tak to má byť! Ale veľa robí aj samotná tunajšia mentalita. Psy sa tu nesmú preventívne kastrovať, pokiaľ na to nie je zdravotná indikácia. Čo je možno zo zdravotného hladiska trochu sporné (ako často tu potom vidia pyometru?) ale jedna vec je istá: v Nórsku nenájdete množiarne a preplnené útulky, psy vyhodené na ulicu a podobne, ako je tomu u nás a v ČR.
Omnoho prísnejšie tu tiež dodržiavajú antibiotickú politiku. A niektoré liečivá, ktoré u nás používame, tu nemajú, čo ma zas prekvapilo v tom negatívnejšom zmysle. Napríklad dnešnej mačičke s hypertyreózou by určite prospelo, keby dostávala metimazol vo forme masti, keďže tablety jej spôsobujú zažívacie problémy, no toto tu jednoducho nie je dostupné.
Páči sa mi tu (na tejto konkrétnej klinike) aj pozitívne orientovaný prístup k pacientom. Toľko vypamlskovaných psov som na veterine už dávno nevidela. Vedúca doktorka sa tiež venuje akupunktúre, ktorú dúfam už zajtra uvidím v priamom prenose. Dnes prišiel jeden aku pacient tiež, bišon Gizmo, ale nakoniec sa neošetroval pretože panička spolu s doktorkou boli nadšené z jeho zlepšenia.
Za čo som ale rada, že som si vybrala práve túto kliniku, je ale aj ten fakt, že tu pracuje doktor z Írska. Jednak personál tak s ním komunikuje po anglicky, čo mi umožňuje im rozumieť, ale tiež Dave často po anglicky komunikuje aj s klientmi. Že Nóri naozaj bežne zvládajú angličtinu, som počula už predtým, no neprestáva ma to udivovať. Dnes mi jedna pani, dôchodkyňa, popriala veľa šťastia pri dokončovaní štúdia, po tom čo sa ma povypytovala odkiaľ som a čo robím...
No som už zase unavená a ani dnes nebudú fotky. Jednu som síce urobila (odfotila som jedného zo psov od personálu - jednookú psiu dôchodkyňu) no Nóri sú docela opatrní na zverejňovanie podobných fotiek, a tak ju zrejme uložím len do súkromného archívu.
Dnes zase pršalo, ale poobede vyšlo aj slniečko. No bolo už skutočne jesenné, studené, a aj v bunde ma trochu triaslo...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama