Bergenský denník: Deň siedmy

4. září 2015 v 22:34 | Mery |  Chlpaté historky
Tak veru, už som tu týždeň. Ako rýchlo ubehol, a ako rýchlo som minula 460 eur! A to si môžem gratulovať, že mám taký nájom, aký mám, lebo za 460 eur som okrem nájmu na celý mesiac zaplatila aj mesačný lístok na autobus a nákup jedla na dva týždne. Ale áno, Nórsko je drahé. Nuž, pivo za 9 eur nebudem piť každý deň (ba ani týždeň) a víno mi radšej zo Slovenska dovezie Lenka.
Dnes som čistila zuby mačke. Bolo to zaujímavé. A dospela som k názoru, že naše slávne Day One Skills by sa mali premenovať na "I did it once" skills.
"So, Maria, have you ever cleaned the anal sacs?" "Yeah...once."
"Maria, have you done the dental cleaning before?" "Yeah...once."
A naozaj, naozaj ma strašne teší, že tu chápu, že študent na praxi prichádzajúci sem až zo Slovenska si ZASLÚŽI robiť veci prakticky! To nechápu často ani na škole.

Ale z iného súdka. Dnes sme na klinike skončili skôr (i keď sa môže stať že ma ešte zavolajú na emergency) a tak som sa konečne vybrala behať. To som chcela už cez týždeň, no chodila som tak unavená a hlavne hladná, no a keď som sa po príchode domov najedla, behať inam ako do kuchyne by ma už nikto nedonútil.
No ale dnes som šla.
A zapriahla som si Zaru.
To bola veľká chyba.



Zara ako správny weimar má len dva módy: 1. spí mi rozvalená na vankúši a odušu chrápe 2. lieta jak zmyslov zbavená
Normálne kráčať alebo božechráň klusať, to nepozná. No tak som sa v dobrej viere rozbehla pozvolným poklusom a akonáhle Zara pochopila že môže ešte zrýchliť, môj poklus sa zmenil na šialený let vpred. Nemohla som to ubrzdiť, nemohla som nič, len čaptavo utekať za psom a kričať Stoj, kurvaa!

To nakoniec asi zabralo, i keď moje zastavenie bolo sprevádzané mobilom padnúcim na zem a trapasom pred okoloidúcim domácim psíčkarom.

Je trošku blbé, že tu nesmie byť pes pustený z vodítka. No svojho vytúženého behu som sa nechcela vzdať, a rovnako tak Zara, a tak sme pokračovali po ceste, ktorá mala podľa mapy viesť do lesa. Akonáhle sme nechali za sebou posledný dom, pustila som ju a konečne som sa mohla rozbehnúť tempom, ktoré mi netrhalo pľúca.
Les bol síce z jednej strany, potok z druhej, no všade elektrické či aspoň obyčajné ohradníky. No ja som chcela les!
A po troch kilometroch som tú správnu odbočku konečne odhalila!
No spätne si nemyslím, že ísť na podmočenú lesnú cestu v bežeckých teniskách bol až taký dobrý nápad. Ale keď som sa ponorila do toho lesa hlbšie, vynahradilo mi to celý ten diskomfort ohľadne mokrých nôh. Lebo to bol les ako z cestovateľských časopisov. Les, ktorý som v Nórsku chcela vidieť. Hlboký ihličnatý les, kde mach pokrýva každučký kúsok zeme, kde počuť len hukot stromov a potoka, kde sa okrem občasných kvapiek dažďa hýbu len žabky na ceste a vtáky v húštine.
Škoda, že môj úbohý telefón to nedokázal zachytiť.



Musím sa tam zase vrátiť, ale vo vibramoch a s foťákom, i keď o fotky mi primárne nejde (neviem fotiť aj tak, takže by som to nezachytila ani zďaleka tak, ako tie spomínané časopisy).

Čo ma dnes ešte potešilo bolo, že konečne máme práčku a oprali sme, že konečne máme posteľ, i keď som sa rozhodla jej vzdať a ostať na (odo dneška lepšom, väčšom a hrubšom) matraci v obývačke, a že mám konečne skriňu tu pri sebe a nie v Peťovej izbe ako doteraz. Tak už len konečne kúpiť tie čistiace prostriedky, vydrhnúť kúpeľnu a budem spokojná. I keď ma prekavpuje, ako som si za ten týždeň rýchlo zvykla na fakt, že tu proste nie je tak čisto, ako by som chcela, že spím na plachte s otlačkami blatových paciek (no dobre, na to som zvyknutá už dlho) a že spím dosť nízko pri nepovysávanej zemi. Ale hlavne, že som tu.
Už mi to pomaly začína dochádzať.

Tak dlho som túžila ísť do Nórska, a teraz som tu.
Som tu, a je tu nádherne...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 5. září 2015 v 21:00 | Reagovat

ten les je prekrasny. ako zo strasidelnej rozpravky...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama