Říjen 2015

Mery reacts to Supernatural

25. října 2015 v 1:30 | Mery |  Filmy
aneb polnočné rozprávanie sa sama so sebou.

Občas keď pozerám film alebo seriál poprvé, mám tendenciu chudák Pati písať každý môj postreh a dojem. A to aj keď nie je online. Ona potom na ďalší deň zapne Trillian a zdesene zistí, že som sa zase vybúrila. A tak som si práve povedala, hej, prečo to nepísať niekam inam, nech je sranda?
No a tak som dnes v noci začala pozerať seriál Supernatural. V podstate jediný dôvod bol, že na 9gagu to často spomínali tak som chcela vedieť, o čo akože ide.

A ako sa mi to pozdáva?

Nasleduje priamy prepis mojich správ pre Paťu (zo začiatku ešte bola online a odpovedala), plus doplnené o dojmy, ktoré som už písala priamo sem.

Keď odchádza štvornohý pacient - Blog o tom, že nie všetky chlpaté historky sú veselé...

23. října 2015 v 23:38 | Mery |  Chlpaté historky
Ako veterinárka sa so smrťou, bohužiaľ, musím stretávať často. Vždy som s tým rátala, že to tak bude a musí to tak byť, no nemala som nijakú prípravu na tieto okamihy.

Naša prvá bradáčka uhynula pri nehode s drevom, keď som bola ešte malá. Bolo mi za ňou smutno, ale príliš som tomu nerozumela, a hlavne, nebola som pri tom. Keď mi zomrel škrečok, mala som z toho chvíľu taký..."dutý" pocit, ale vedela som, že bol už starý a že si prežil celkom pohodový život, keďže sme ho ani moc neotravovali. O ostatných psov som zatiaľ prišla len zmenou majiteľa, no pokiaľ viem, obaja ešte žijú. Ich strata ma síce bolela snáď o to viac, no stále som nikdy nezažila ten pocit, keď vám zomiera zvieratko.

A vlastne, čo ma všetko štve!

20. října 2015 v 22:39 | Mery |  Zápisníček
Aj keď sa snažím byť pozitívna a pokiaľ možno, prenášať to aj na iných ľudí, aj mňa štvú veci. A niekedy to asi treba povedať nahlas. Aj keď sú to banality! All the small things funguje na obe strany!
Napísala som predošlý blog v snahe nebyť až tak negatívna, ale asi to musím dať preč.

Štve ma, že sa tu nemôžem poriadne pekne obliecť! Zobrala som si sem hlavne funkčné veci - lekárske na kliniku, teplé na chodenie, a iba pár "normálnych" na nosenie. Pretože kam by som sa aj pekne obliekala, keď idem len na kliniku a z kliniky, že. Ale mne to chýba! Momentálne by som vraždila za šaty!

Štve ma, že sa mi tu roztrhli jediné slušné jesenné čižmičky, čo som si zobrala. Okrem nich tu mám len tenisky a vibramy. Je to fakt des. Chodím zatiaľ v teniskách a tvárim sa, že mi to nevadí, že ma tu nikto nepozná a že na vzhľade nezáleží a že Nórky tu tiež nosia len tenisky....ale štve ma to! A vadí mi to! Povedala by som, že by som vraždila za šaty? To isté platí za normálne slušné čižmy! Asi sa nakoniec vykašlem na rozpočet a pôjdem obzrieť nórske výpredaje, lebo neviem, dokedy to vydržím!

Štve ma, že mi už výrazne odrástli vlasy. A najbližšia henna bude až doma na Vianoce.

Štve ma, že ma štvú materialistické veci, ale no a čo.

Štve ma vlastne aj to, že mám už X rokov červené vlasy, a každý mi hovorí, ako mi to pristane, a ako to určite nemám meniť....ale ja to chcem zmeniť, nestačilo mi, že som sa ostrihala, chcem mať chvíľu aj inú farbu, pretože chcem, no!

Štve ma, že tu žijem v takom stereotype dosť. Od rána klinika, domov prídem v lepšom prípade o piatej, v horšom o siedmej. Sprcha, obed večera a čo? Skype, facebook, internety. Snaha učiť sa angličtinu, pozrieť si webinár, prečítať si niečo alebo aspoň pozrieť si film. Do toho snaha udržiavať to tu aspoň trochu v poriadku. Každý deň.
A do toho si občas prečítam blog nejakých ďalších ľudí, čo sú na pobyte v zahraničí, a zdá sa, že si to tam desne užívajú, a štve ma to, lebo áno, ja si to tiež užívam, ale asi menej, alebo čo.

Štvú ma chalani, teda Roman, Peťo ani tak nie, pretože nerobí so svojim životom ani hovno, čo ma štve jednak za neho, ale jednak aj za seba, lebo keď poviem, že nerobí nič, tak naozaj nič. Ja keby som tu neni, neviem, či by niekoho z nich napadlo umyť občas sprchový kút, alebo nedajbože riad.

A štve ma, že som slaboch a nikdy nedokážem ľuďom povedať do očí, že by si kurva po sebe mohli aspoň utrieť ten kredenc, veď koho má furt baviť chystať si jedlo v omrvinkách na ulepenej pracovnej doske!

A keď sa vrátim ešte raz k tomu šatníku, síce som dnes dostala kompliment, že sa viem pekne, elegantne obliecť a zladiť, no i tak si myslím, že sa obliekam dosť nudne a že nemám dosť odvahy dať tomu vyššiu úroveň. Pretože som obvykle lenivá a poviem si, že veď idem len do školy, tam sa zase prezlečiem, tak načo.

Naozaj potrebujem tie šaty.

Aspoň že zajtra na chvíľu vypadnem z toho stereotypu a budem si môcť obliecť tú jednu peknú halenku, čo tu mám, tým jedným slušným nohaviciam, čo tu mám. Obujem si k tomu tie roztrhané čižmy v nádeji, že si to nikto nevšimne, a pôjdem na stretnutie krajanov. A namaľujem sa.

A štve ma, že sa asi neviem poriadne namaľovať. Roky rokúce si linkujem oči tým istým spôsobom, a teraz sa dozviem, že mi to vraj zmenšuje oči. Well, fuck you.
Keď si dám linku, tak je aspoň vidno, že nejaké oči mám, na rozdiel od toho "vygrcaná fazuľa" looku, ktorý mám prirodzene.

Najviac ma štve, ako strašne negativistická viem niekedy byť. A kvôli akým blbostiam.

Trochu jesennej melanchólie

20. října 2015 v 21:49 | Mery |  Zápisníček
Dnes ráno som zase zaspala. Avšak potom som celý deň chodila po klinike a pospevovala som si striedavo "Troch čuníkov" a "Just Give Me A Reason". Dokonca som chodila v krátkom rukáve, čo sa mi tu takmer nestáva, keďže na klinike mi je nonstop zima!
Takáto prekvapivá a bezdôvodná dobrá nálada, potom ešte aj skončím relatívne skoro, a odrazu prídem "domov" a...všetka radosť zo života je preč.
Možno to je len tým, že som vyčerpala svoj zvyšok energie na poskytovanie rád do života iným ľuďom. Ale skôr tam šípim niečo hlbšie.

Možno je to tým, že dnes už zase prší a skončila tak doteraz neskutočne gýčová nórska jeseň, plná mäkkého slnka a farieb.


A možno mám len depresiu z toho, že od zajtra som zase o niečo staršia stará koza, navyše opäť sama.

Takže som dnes neurobila nič produktívne.

A no a čo.

All the small things #7

5. října 2015 v 21:28 | Mery |  Zápisníček
Už to skoro vyzerá, že sa z ničoho neteším. A chvíľu to bola takmer aj pravda, pretože ochorieť v Nórsku nie je tak zábavné, ako by si jeden myslel.

Najviac ma aktuálne teší, že som konečne fit!
A že som za ten týždeň ešte aj schudla, keďže som takmer nič nejedla...
Veľmi milá bola i reakcia osadenstva kliniky. Nemali najmenší problém s mojou absenciou a ešte mi aj po Davovi poslali balíček na zlepšenie nálady :-)

Keď sú piesne EPICKÉ

1. října 2015 v 18:34 | Mery |  Hudba
Moja hudobná rubrika sa začala cítiť nepotrebne...
K tomuto článku ma inšpirovala cesta autobusom, kde som celú cestu počúvala jednu skladbu. Nie opakovane, ale jednu skladbu od začiatku do konca. A celý čas som si hovorila: toto je PURE EPICNESS.
Slovník definuje:
Epic
adjective, Also, epical 1. noting or pertaining to a long poetic composition, usually centered upon a hero, in which a series of great achievements or events is narrated in elevated style: Homer's Iliad is an epic poem. 2. resembling or suggesting such poetry: an epic novel on the founding of the country. 3. heroic; majestic; impressively great: the epic events of the war. 4. of unusually great size or extent: a storm of epic proportions.

Tak ktoré že skladby sú pre mňa EPICKÉ?