Knižná rekapitulácia 7-11/2015

29. listopadu 2015 v 12:35 | Mery |  Knihy
Rada čítam. (Ste si možno všimli.) Rada si kupujem nové a nové knižky, a nemusia byť ani nové, môžu byť z antikvariátov, z bookpointov...Kúpené celkom impulzívne v akcii alebo plánovane, keď vyjde nová kingovka.
No čítam strašne málo. A nemôžem sa vyhovárať len na čas, pretože čas by sa našiel vždy. Ale niekedy sa mi jednoducho....nechce. Alebo mám chuť na špecifickú knihu, no nemôžem ju čítať, lebo ju nemám pri sebe. Momentálne v Nórsku mám so sebou len čítačku (a Eca, ktorého som naposledy kúpila) a jej obsah ma občas nenadchýna.
A niekedy som proste len tak unavená mentálne, že si neviem ísť oddýchnuť ani pri knihe, a radšej si pustím seriál, pretože je to menej náročné.

Sú to všetko len výhovorky, ja viem. Ale čo narobím. Pár knižiek som od leta ale prečítala, a tu sú.


KATEŘINA TUČKOVÁ: ŽÍTKOVSKÉ BOHYNĚ


O tejto knižke som sa dozvedela už dávnejšie, ale zaujala ma hlavne, keď som raz vo vlaku cestovala so slečnou, čo ju mala pred sebou. Zaujala ma už vzhľadom a aj keď nemáme súdiť knihu podľa obalu... Ničmenej som si neskôr urobila radosť a knihu som si objednala z Martinusu, i keď len paperback variantu. V pevnej väzbe by určite zdobila moju knižnicu lepšie, ale som socka, bohužiaľ.
O samotných bohyniach zo Žítkovej som počula už od mojej babky i mamy. Nebývam až tak ďaleko, nehovoriac o tom, že cez Hrozenkov často cestujem do Brna. Vždy som fascinovane pozerala z okna autobusu na strmé stráne Karpát, na slnko zapadajúce za horami...ten kraj jednoznačne má magický nádych. A po dočítaní tejto knihy túžim vybrať sa tam len tak, peši, ešte viac než kedy predtým.
Prepáčte mi, ale vyslovene sa mi nechce písať stručný výťah, o čom kniha je - obsah si môže predsa každý prečítať na internete. Chcem hovoriť len o svojich pocitoch z knihy. Nemusím nijako zastierať, že som z knihy nadšená. Bolo to moje prvé stretnutie s Tučkovou, ale v budúcnosti si určite chcem prečítať aj jej prvú knihu, Vyhnanie Gerty Schnirch.
Mimoriadne sa mi páči, že autorka píše na podklade skutočného výskumu a hoci je kniha fikcia, veľa udalostí a i postáv je naozaj reálnych. I keď niekedy nie je jasné, čo je pravda a čo fikcia...a o to je kniha ešte zaujímavejšia. Okrem zaujímavého príbehu Dory Idesovej (ktorý síce napredoval veľmi pozvolna, Dora sa v knihe sama venovala najmä výskumu a svojim spomienkam, a do svojho súkromia nás príliš nepúšťala) som sa tak dozvedela mnoho zaujímavých informácii o tejto tematike. Pohľad na tvrdý, izolovaný život na karpatských kopaniciach prepletený so silnou vierou a bohovaním je naozaj fascinujúci. Vôbec mi nevadil "faktografický" štýl, práve naopak.
Už dlho sa mi tiež nestalo, že by som po dočítaní knihy ostala zamyslene sedieť a rozjímať nad tým všetkým. Ako ťažko boli skúšané tieto bohyne. Či je to vôbec možné. Čo všetko nevieme o našich predkoch, a koľko podobných tajomstiev sme už zabudli. A ako veľmi sme už zabudli, aké to je, žiť v tak blízkom spojení s prírodou.
Nemôžem inak, ako dať
10/10

Po Bohyniach som mala chvíľu pauzu. Musela som knihu stráviť, popremýšľať si, a nechcelo sa mi hneď začínať niečo nové. V tej dobe som bola aj vyťažená praxou, pamätám si, že som vo vlaku začala čítať Stručnú históriu času od Hawkinga, ale trmácanie vlaku a hrozné teplo ma vždy uspali a knihu som nakoniec musela vrátiť...Takže Hawkinga inokedy. Potom som už odlietala do Nórska a rozčítala som cestou životopis Steve Jobs od Waltera Isaacsona, avšak táto biografia, i keď veľmi pútavá, je tiež celkom obsiahla a náročná (hlavne keďže ju čítam v angličtine. Takže som zhruba v štvrtine a zatiaľ som viac nepokročila. Trochu za to môže aj fakt, že ma Jobs chvíľami rozčuloval :D

FILIP DOUŠEK: HEJNO BEZ PTÁKŮ


A tak som sa opäť dostala k českej literatúre a opäť som nebola sklamaná.
Hejno mi prišlo kedysi dávnejšie mailom v mobi formáte aj s venovaním autora zdarma od Martinusu, no nikdy som si príliš nezisťovala, o čo v knihe ide, alebo ktože je to Filip Doušek. Súbor som uložila a zabudla na to. Keď som sa však chystala do Nórska, hodila som ho do čítačky, že na to možno dojde. A došlo.
Hejno je rozdelené na dve časti: Kniha a Príbeh. Netušila som, či existuje nejaké poradie, a čítať som začala niekde na zastávke, tak som nemohla ani gúgliť. A tak som proste začala Príbehom. A hneď v prológu som sa dozvedela, že nám autor dáva možnosť voľby, ktorou časťou začať. Nuž tak som ostala pri Príbehu a myslím si, že som sa rozhodla správne.
Príbeh rozpráva o Adamovi, štatistikovi, ktorý sa snaží vytvorením programu, ktorý by dokázal predvídať všetko dianie, vyvrátiť existenciu Boha. Tento typický, logicky zmýšľajúci matematik, ktorý však paradoxne chodí s pankáčskou umelkyňou Ninou, jeho presným opakom, je ten posledný, od ktorého by ste asi čakali nejaké mystické zážitky. Avšak v jeho živote sa začnú diať zvláštne veci, ktoré neodvratne smerujú k určitému zlomu a prerodu...alebo možno zrodu, celého jeho myslenia.
Nie som nijaký kritik, neviem analyzovať všetky aspekty literárnej tvorby. A ani to písanie o mojich vlastných pocitoch mi až tak nejde. No myšlienky v Hejne...a to ako v Príbehu, tak i neskôr v Knihe, mnou otriasali až do hĺbky. Príeh sa vôbec nečítal jednoducho. Dlho mi trvalo sa tým prelúskať, nie však preto, že filozofické pasáže a úvahy boli náročné na čítanie, ale hlavne preto, že som to práve prečítané potrebovala v kľude prežuť a stráviť. A i tak mám dojem, že táto kniha si zaslúži, aby som si ju kúpila, a opakovane prečítala, a znovu poprežúvala. Stojí za to.
Niekde som sa dočítala slovné spojenie "slovná onania". V určitom zmysle to túto dvojknihu vystihuje, avšak pre mňa nie v negatívnom zmysle. Možno som len príliš dobre vycvičená Umbertom Ecom (a že mi Hejno Eca v niečom pripomínalo), a možno som len presvedčila samu seba, že milujem knihy, kde nejde len o dej, ale o hĺbku, o myšlienky, o filozofiu, o myslenie a o celý svet.
Hejno bolo ocenené i ako najkrajšia kniha ČR. Čítala som elektronickú verziu, takže to príliš neviem posúdiť, ale i do nej sa zmestili vecičky ako zmeny fontu či ilustrácie. Každopádne ma to len viac navnadilo na zakúpenie fyzickej knihy. Tento princíp podľa mňa funguje dokonale, hovoril o ňom už Neil Gaiman a v podobnom duchu i (jeho žena) Amanda Palmer: Nenúťte ľudí platiť. Nechajte ich. A ja d radosťou za túto knihu zaplatím, pretože k papierovej knihe sa vracia jednoduchšie ako elektronickej, a Hejno za každú korunu naozaj stojí.
Filip Doušek na knihe pracoval 12 rokov. Určite ho to stálo kopu námahy, ale môžem ho uistiť, že spravil výborne.
V tejto chvíli túto knihu odporúčam na všetky strany a pár ľudí sa k nej už vďaka mne dostalo, pozdravujem Paťu, ktorá môže do komentára napísať niečo málo o tom, ako výnimočná je táto kniha!
A ešte mám zase o niečo radšej českú literatúru.
11/10

NEIL GAIMAN: NIKDYKDE


Dlho som odolávala pokušeniu čítať túto gaimanovku v čítačke, lebo som si ju chcela najradšej kúpiť. Avšak nedostatok čítania v Nórsku a odhodlanie, že si novú knihu nekúpim, kým neprečítam, čo mám doma, ma nakoniec presvedčilo.
Richard si žije svoj obyčajný nudný život v Londýne so svojou (protivnou) snúbenicou, až kým nenájde na chodníku zranené dievča so zvláštnym menom Dvířka (v českom preklade...v origináli Door). Nechá sa tak zatiahnuť do Podlondýna, paralelného sveta, kde existujú zvláštne bytosti, vrátane dvoch veľmi nebezpečných vrahov. Dvířke niekto vyvraždil rodinu a ona sa snaží zistiť, kto a prečo...
Gaiman ma snáď ani nemôže sklamať. Jeho podanie fantasy ma asi neprestane baviť ani na staré kolená. Sympatické postavy, pútavý dej a pekné myšlienky. Vyberám jednu (v angličtine, zdroj goodreads.com):
"So the day became one of waiting, which was, he knew, a sin: moments were to be experienced; waiting was a sin against both the time that was still to come and the moments one was currently disregarding. "
9/10

ANDRZEJ SAPKOWSKI: ZAKLÍNAČ I - KREV ELFŮ


Hmm. Tak píšem, že I, ale obálka hovorí, že III. Myslím, že to preto, že dejovo tejto knihe predchádzajú ešte dve knihy poviedok. No ja som začala touto a myslím že je to prvý kompletný diel. Aspoň dúfam. Rozhodne som nemala pocit, že by mi chýbala nejaká náväznosť na niečo.
Zaklínač je toľko ospevovaná fantasy séria, že už som ju nemohla dlhšie ignorovať.
Ale neviem, či mám problém s vysokými očakávaniami celkovo, alebo proste z klasickej (nie-gaimanovskej) fantasy vyrastám, každopádne som zas tak ohúrená nebola.
Až na pár vtipných hlášok a faktu, že do kvázi stredovekého sveta sú zasadené aj pomerne moderné prvky (ako napríklad samotný fakt, že Zaklínač je mutant...a že čarodejky používajú mejkap) mi to prišlo ako hocijaká iná fantasy. Bohužiaľ. Nehovorím, že zlá. Jednoducho ma to nezaujalo. Už len fakt, že som ju vlastne začala čítať niekedy v lete, ale nebavilo ma to a dočítala som ju až v novembri...S postavami som nejak nedokázala sympatizovať, s ani jednou. Navyše mi prišli dosť klišé-oidné. Politická situácia v tom svete ma nudila. A koniec, ktorý ma mal nalákať na pokračovania (ktoré sú možno lepšie, neviem), ma akurát presvedčil, že pokračovať nebudem.
5/10

TOMÁŠ ULEJ: ALE

Aj túto kratučkú zbierku aforizmov som dostala od Martinusu v elektronickej podobe zdarma. Bola naozaj kratučká a preletela som ňou za pár minút. Avšak pobavila ma dobre. Aforizmy sú vtipné, trefné a navyše pekne ilustrované (dokonca aj v elektronickej podobe). Ničmenej cena za originál ma trochu sklamala. Aj keď si uvedomujem cenu nákladov na vydanie knižky na Slovensku, taká útla vecička za necelých 10 eur? To mi už príde trochu moc.
Ešteže som ju dostala (legálne) zadarmo, a tak budem hodnotiť len samotný obsah.
8/10

***

Uvedomujem si, že mesiac ešte neskončil, a mám rozčítané dve (vlastne tri - aj toho Jobsa!) knihy, no neviem, či niektorú z nich dokončím za dva dni. Ak by ale náhodou hej, dočkáte sa update.
A čo teda čítam aktuálne?

Virginia Woolf - Mrs.Dalloway (v angličtine, je to ale veľmi náročné, možno som sa precenila)

Arto Paasilinna - Autobus sebevrahu (vtipne sa rozbiehajúca knižka z fínskeho prostredia, ktorá by nemala byť príliš rozsiahla a tak by som ju možno mohla stihnúť)

Walter Isaacson - Steve Jobs (kedy toto dočítam...)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 29. listopadu 2015 v 20:22 | Reagovat

NIKDYKDE xD... asi kniha, ktora mi prva "vysvetlila", ze fantasy moze byt mega vtipne a šmrncovne! :)

2 Mery Mery | Web | 30. listopadu 2015 v 20:12 | Reagovat

[1]: Tak na mega vtipné fantasy by som skôr odporúčala Pratchetta, ale Gaiman je super. On robí naozaj príjemné fantasy ktoré dokáže potešiť aj tých čo inak fantasy nemusia :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama