Knižná rekapitulácia 3-6/2016

20. července 2016 v 19:49 | Mery |  Knihy
Tak! Túto rekapituláciu som písala priebežne posledný mesiac. A i keď onedlho končí už júl a za ten bude určite samostatný článok, musela som to rozdeliť - bolo to príliš dlhé...
Paťa sa mi smeje, že moj aktuálny výber je psychopatický, čo kniha, to úplne iný žáner (a to som ešte neskončila, naplno to pochopíte, keď zanedlho zverejním júlovú časť) ale pravda je taká, že za drvivú väčšinu toho môže ona sama tým, že ma tými knihami zásobuje, prípadne ma do niektorých tlačí, takže, pozdravujem :D


HARUKI MURAKAMI: 1Q84


Murakamiho už bez váhania radím medzi svojich najobľúbenejších autorov vôbec. Jeho romány v sebe spájajú všetko, čo na dobrej knihe oceňujem: dobrý príbeh, hrdinov, s ktorými sa dá stotožniť, zaujímavú psychológiu postáv, myšlienky, ktoré čitateľa obohatia, a dôležitú špetku fantázie a tajomna, ktorá v každej jeho knihe vybičuje moju pozornosť. (Nie nadarmo ma na gympli najviac bavil magický realizmus).
1Q84 má v sebe toto všetko, a ešte viac: z môjho pohľadu je to Murakamiho meisterwerk a určite jedna z kníh, ku ktorej by som sa chcela vracať (len keby bol ten čas a keby nebola tak obsiahla).
Kúpila som si ju v kompletnom anglickom vydaní, takže krásnych 1300 strán v mäkkej väzbe. Jej čítanie mi zabralo relatívne veľa času, hlavne popri učení sa na štátnice, ale čítala som všade, dokonca i v autobuse, kde mi býva zle.
Osudy Tenga a Aomame, ktorí sa ocitnú v alternatívnom svete, svete, ako je ten náš, až na ten fakt, že na oblohe je nie jeden, ale rovno dva mesiace, ma úplne pohltili. Fantázie v tejto knihe nie je len špetka: s nadsádzkou sa dá povedať, že by kniha už spadala do fantasy žánru.
Spôsob, akým sa pomaly odkrývalo prepojenie osudov hlavných hrdinov, bol očarujúci. Nejedná sa však len o ľúbostný príbeh: vo svete "1Q84" sa neocitli náhodou. V tomto svete im hrozí veľké nebezpečenstvo, od takzvaných Malých ľudí (Little people). Sú však vôbec skutoční, alebo ide len o výplod fantázie náboženských fanatikov z uzavretej sekty?
Vlastne sa mi veľmi ťažko popisuje, "o čom to je". Táto kniha je jednoducho mnohovrstevná, má svoju veľkú hĺbku a komplexnosť. Našla som si v nej naozaj všetko. Lásku aj napätie, fantáziu aj každodenné bytie.
Pri tejto knihe som taktiež zaviedla nalepovacie záložky k miestam, kde ma zaujala nejaká myšlienka. Na konci z knihy trčala pekná kôpka ružových prúžkov. Aj to veľa vypovedá.
Nemôžem inak ako
10/10

ANDY WEIR: THE MARTIAN (audiobook)


Marťana som už v predošlom článku spomínala: bola to moja prvá skúsenosť s audioknihou, a to vcelku pozitívna. Nielen s médiom, ale i s dielom samotným, a to i navzdory faktu, že sa jedná o žáner, ktorý obvykle úplne ignorujem - sci-fi.
Marťana určite poznáte ako film s tvárou Matta Damona. Priznám sa, film som nevidela, i keď brat si ho púšťal v telke zrovna vo chvíli, kedy som behala po byte so slúchadlami na ušiach. A na to, aby som si prečítala pôvodnú knihu, naozaj nemám žiadnu motiváciu. Veď, sci-fi. Kam by som to asi tak na polici uložila?
Audiokniha bola naozaj výborná voľba. Pasáže z Marsu sú takmer všetky v prvej osobe a svoje denníkové zápisky nám rozpráva Mark Watney samotný, takže sa to dobre hodí.
Samotné dielo som si celkom užila nakoniec hlavne vďaka tomu, ako vtipné to bolo. Nemala som z toho ten nutkavý pocit science fiction odohrávajúcej sa v budúcnosti milióny svetelných rokov ďaleko v galaxii far far away, ktorý naozaj neznášam. Nakoniec všetky Markove riešenia pôsobili aj celkom uveriteľne. Potešilo ma, ako to dokazovalo, že vzdelanie a široké vedomosti dokážu človeku zachrániť život aj na opustenej planéte. A to i z tak nudného oboru, ako je botanika.
Iste, sentimentalite a pátosu, kedy sa všetci na Zemi spoja len aby zachránili jedného tajtrlíka (i keď by vyzeral ako Matt Damon) sa nevyhneme. Dokonca i čínski komanči sa zapoja. Ale čert to vezmi. Ja som sa bavila, a kniha vo mne zanechala dobrý pocit.
Navyše zdieľam Markov postoj k disco hudbe.
8/10

DAVID LODGE: CHANGING PLACES (THE CAMPUS TRILOGY PART 1)


Ako som sa vlastne dostala k tejto knihe, o ktorej som jakživ nepočula, rovnako ako ani o autorovi? Jednoducho, Patrícia mi poslala e-knihu. I keď k faktu, že to ani ona sama nečítala, sa priznala až keď som bola začítaná. Takže som vôbec netušila, do čoho idem. Našťastie, priamo v predslove autor vysvetlil, o čom kniha (vlastne, tri - "Trilogy" sa to nevolá len tak pre srandu králikov) je, čo som ocenila. Predsa len, pri e-knihe si neprečítam anotáciu na zadnej strane prebalu, a bez funkčného internetu som stratená už úplne.
Takže: Campus Trilogy, ako názov napovedá, je trojica kníh z prostredia vysokoškolských akademikov v Británii i USA. Prvá kniha sa odohráva na konci šesťdesiatych rokov, v čase, kedy americké univerzity zažívajú revoltu študentov, rozvíja sa hnutie hippies a podobne.
Changing places nám predstaví dvoch profesorov meniacich si svoje pracovné miesto: Angličan (ako bič) cestuje zo zachmúreného britského kampusu do slnečnej Ameriky, zemi zasľúbenej, kým jeho americký kolega ho na pol roka vystrieda v Anglicku. Humor vystavaný na rozdieloch medzi týmito dvoma kultúrami je celkom príjemný a zápletka pokračuje, keď sa hrdina zoznámi i s manželkou svojho exchange kolegu. Kniha celkom odsýpa, časť je písaná formou listovej korešpondencie, časť ako úryvky novinových článkov a záver je napísaný ako televízny scenár. Je to určite oživenie, i keď záver á la scenár mne osobne do nôty až tak nepadol, a to hlavne kvôli samotnému záveru. Viem, že skončiť to tak bol autorov úmysel a preto si tiež vybral tú formu, no mňa to proste nedostalo.
Zatiaľ som s trilógiou po prvej časti skončila a je otázne, kedy a či vôbec prečítam tie ostatné. Nemám síce rada nedokončené veci, no taktiež mám na čítanie priveľa kníh, či na pozeranie priveľa filmov, na to, aby som čas trávila s niečím, čo ma až tak nebaví...
Ale zas nechcem knihe až tak krivdiť. Ja mám britský humor veľmi rada. Takže som vlastne s knihou bola, až na ten záver, spokojná, len jednoducho nemám náladu pokračovať.
7/10

FRANZ KAFKA: ZÁMOK


Veľmi ťažko sa mi píše niečo k tejto knihe. Darovala mi ju Paťa, keďže mala náhodou až dve, a vedela, že u mňa sa nestratí.
Kafku snáď nie je treba predstavovať, patrí aj do povinného čítania, a Zámok patrí medzi jeho najznámejšie diela. Príbeh zememerača K. (ktorého celé meno ani nepoznáme, čo malo tiež nejaký hlboký význam, o ktorom sme sa rozprávali na hodinách literatúry...) bojuje v cudzej dedine s nesmiernou byrokraciou, vládou "úradu" a odmietavým postojom domácich.
Celý jeho boj je nesmierne deprimujúci vo svojej absurdite a beznádejnosti, a keď konečne dostane šancu, tak ju premešká. To bol hlavný dôvod, prečo sa mi kniha nečítala príliš jednoducho.
Ja na mieste K. by som sa už dávno spakovala a šla z tej dediny do prdele, ani by ma nemuseli posielať, ale chápem, že jeho motivácia bola iná ako by bola tá moja.
Ak bolo naozaj Kafkovým zámerom poukázať na absurditu byrokracie a na tvrdohlavosť ľudí, čo sa odhodlajú s ňou pasovať, tak mu to vyšlo a za to mu klobúk dole. Ak v tom boli nejaké hlbšie alegórie (akože šlo o osud ako taký a nielen o tú byrokraciu) - tak ma to v tejto chvíli asi nezaujíma, pretože už nie som na gympli a ani sa nesnažím zo seba robiť literárneho snoba (i keď sa tak často správam).
7/10


MILOSLAV STINGL: SEX V PĚTI DÍLECH SVĚTA


Ďalšia z elektronických kníh, ktoré si nejakým záhadným spôsobom našli cestu do môjho Kindlu. No a keď je človek ďaleko od svojej utešenej knižnice a nemá ani poriadny internet, číta všetko.
Cestopisno-etnografická knižka od českého odborníka pojednáva presne o tom, čo píše titul: o sexe vo svete. Autor sa zameriava na rôzne menšie skupiny z rôznych kultúr z každého kúta sveta: nie je priestor, aby sa venoval podrobne každej, a tak vyberá tie, ktoré ho na cestách zaujali najviac. Je až škoda, že je kniha pomerne stručná a nevenuje sa tomu viac. I keď viem o knihách na túto tému napríklad z pohľadu starých Grékov, takže kto by mal záujem, literatúru si asi nájde. No mrzí ma to i preto, že táto knižočka bola veľmi milo napísaná. Dá sa vôbec použiť slovo "milo" v súvislosti s knihou o sexe? Nuž, očividne dá.
Pán Stingl svoje poznatky odovzdáva s úctou k ľuďom z najrôznejších kultúr, s úctou k ženám i mužom a k najrôznejším formám lásky, i tej fyzickej. Napriek téme kniha nie je ani trochu vulgárna.
Približuje nám zvyky či rituály, ale tiež spôsob, akým sex vnímali či ešte stále vnímajú kultúry, ktoré považujeme za "primitívne", ako ľudožrútske kmene v Polynézii, Inuiti či austrálski Aborigénci, ale i kultúry, ktoré už vymizli, ako práve starovekí Rimania či Číňania. Je to vôbec zaujímavý uhol pohľadu, sexuálny aspekt v starovekej Číne mi nikdy na um neprišiel napríklad.
Nielenže som sa dozvedela zaujímavé veci, ale i ma kniha priviedla k úvahám, aký subjektívny pohľad na túto tému máme my ako Európania, stáročia vychovávaní v kresťanskom duchu, a ako by stačilo presunúť sa o pár kilometrov ďalej, a mysleli by sme si o tom celom niečo úplne iné.
9/10 (bod dole za to, že nebola kniha dlhšia)

STEPHEN KING: ROSE MADDER


V Chorvátsku bolo horúce a slnečné počasie, no mňa ovládala nie príliš slniečkovská depresia, takže sa mi zachcelo čítať niečo, z čoho by mrazilo. A kto je v niečom takom lepší, ako pán King?
I keď veľmi nerada čítam jeho knihy z čítačky (pretože mám stále nutkanie si jeho knihy kupovať), tentoraz som urobila výnimku. A dobre som urobila, pretože Rose mi padla perfektne do nôty.
Rosie, jedna z nekonečného zástupu týraných žien, sa jedného dňa už nedokáže pozerať na kvapky vlastnej krvi a po rokoch spolužitia s netvorom utečie do vzdialeného veľkomesta, kde sa snaží postaviť na nohy. Nájde si priateľov, podarí sa jej získať zamestnanie, o akom ani nikdy nesnívala, a dokonca sa zo spoločnej ubytovne presťahuje do vlastného bytíku. Do neho si zaobstará aj zvláštny obraz s ešte zvláštnejším menom - Rose Madder, ktorý sa nikomu vlastne nepáči, ale k Rosie prehovára na akejsi hlbšej úrovni. Jej právoplatný manžel, policajt, sa však nevzdáva a chce svoju ženu naspäť.
Téma domáceho násilia na mňa pôsobí obzvlášť silne - niežeby mám nejaký konkrétny dôvod, ale jednoducho predstava že niekto, kto vám má byť najbližší, vám dokáže kruto ubližovať, ma desí omnoho viac, ako nejaké abstraktné, paranormálne zlo. (Aby som citovala Supernatural - Demons I get, people are crazy!)
King je už osvedčený majster dobrej psychológie postáv a ani v tomto prípade to nebolo inak. Otázku, prečo tie ženy jednoducho neodídu, som si tiež vždy kládla. A Rose na ňu odpovedá - a to tak, že sa to vysvetliť vlastne nedá.
Príbeh dobre odsýpa a Rose sa mení, no mení sa aj jej manžel, ktorý sa z obyčajného tyrana mení v úplneho šialenca. To bola snáď jediná vec, čo mi na tom celom vadilo: to, že sa z neho stalo to psychopatické monštrum, používajúce hlavne zuby. Jeho praktiky boli síce dosť....znepokojivé, ale ten jeho prerod mi prišiel trochu menej uveriteľný, ako obraz, ktorý je prechodom do iného sveta.
Na druhú stranu, v knihe som objavila odkaz na Kingove veľdielo The Dark Tower, čo mne ako die hard fanúšičke zdvihlo endorfíny dostatočne na to, aby som zažmúrila i oko nad pár nedostatkami.
Ešte som sa vlastne chcela vyjadriť k záveru: nebola som si istá, či sa mi záver natiahnutý do niekoľkých rokov páči, alebo som s ním skôr nespokojná. Prvý dojem bol nespokojnosť, no keď nad tým teraz uvažujem, vlastne to tak bolo dobre. Priamočiary happy end by ma u Kinga sklamal omnoho viac, takže nechať hlavnú hrdinku ešte pár rokov bojovať s plodmi svojho hnevu bol dobrý ťah.

7,5/10

Tak, čo sme tu všetko mali? Magicko-realický román, sci-fi, komédiu, povinné čítanie, cestopis i horor. Keď som bola v Zagrebe, s jednou sestričkou sme sa rozprávali o knihách. Rozhovor prebiehal asi takto:
"Do you like books?"
"I love reading books!"
"What kind of books do you like?"
"All kinds!"
"Have you read 50 shades of Grey?"
"Ok, not THAT kind!"
Ale ak budem knihy vyberať takto náhodne i naďalej, možno sa aj "that kind" dostanem :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 21. července 2016 v 15:46 | Reagovat

haha...tiez mi raz kamoska povedala, ze ked sleduje moj goodreadsa, tak ma pocit, ze citam vsetko...
az v poslednom case sa v tom mis-mase mnozia historicke romance, pretoze to je pre mna oddych v obdobiach, ked toho mam vela v hlave a trapi ma to.
a Rose Madder som citala... uz v obdobi, ked som sa odklanala od Kinga, pretoze jeho "moderny" styl mi nesedi, na mna polorozpadnuta vypadla v Mestskej kniznici, takze je pre mna takmer nostalgickou zalezitostou.
Spominam si na ten koniec. vyhovoval mi. Spominam si na tu jej obrovsku zlost, ktoru v sebe obcas citila... desi ma doteraz, pretoze viem ako sa citi. Aj pomimo tej jej hroznej minulosti ju totiz asi obcas zaciti kazda rutinou znicena domaca mamina x(.. v tom je to realne, co strasi zasa mna.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama