Knižná rekapitulácia 8/2016

17. září 2016 v 10:28 | Mery |  Knihy
August bol možno o málinko menej plodný, ale ešte stále som čítala veľmi rôznorodú zmesku kníh. V auguste som sa tiež odhodlala na zásadnú vec - zreorganizovala som si knižky, ale trochu inak, ako doteraz.
No a taktiež som zase dotiahla domov nejaké nové, pretože som nepoučiteľná.


A takto to vyzeralo po mojom zásahu. Áno. Podľa farby. Moje OCD trpí, ale vyzerá to fakt cool.
(a nie, to nie sú všetky moje knihy, všetky sa mi tam jednoducho nezmestia)


GUSTAVE FLAUBERT: PANI BOVARYOVÁ


Pani Bovaryová sa nečítala ľahko. Veď si na mňa počkala koľké roky! Kúpila som si celkom peknú zachovalú verziu v antikvariáte v čase, kedy sme to i preberali, a dokonca som ju začala i čítať vtedy, no plnú šancu som jej dala až teraz, keď som bola v tom správnom švungu na povinné čítania.
Ale ako hovorím: jednoduché to nebolo.
Emma Bovary je zvláštna hrdinka a môj vzťah k nej sa často menil a vyvíjal. Flaubert nenechával nič na náhodu a jeho kniha je dostatočne detailná, dostatočne vysvetľujúca motivácie zúčastnených aj dôsledky ich činov. Ja som Emmu vlastne chápala. Emma bola obeť hlúpych morálnych štandardov svojej doby, kedy ženy nemohli vlastne nič. Koho má stále baviť len sedieť doma, štopkať manželovi ponožky a ísť v nedeľu do kostola? A do toho im stále podsúvať tie sentimentálne romantické príbehy o láske a vášni, ktorú v tom skutočnom živote nemajú. Ja by som sa zasamovraždila snáď aj omnoho skôr, ako ona.
Môže ju niekto viniť z toho, že mala "plytké" túžby po luxuse a romantike s milencom? Veď čo mali tie ženy, ktoré nemuseli manuálne pracovať, robiť vlastne so životom? Čo poznali iné, čo ich iné malo zaujímať? Nehovorím, že Emma nerobila chyby. Niekedy by stačilo, keby ju niekto prefackal a povedal jej, že má aj inú možnosť, že manžel ju bezhlavo miluje a možno keby mu dala šancu.... ale - kto by jej povedal, že existuje aj iná cesta? Koho to zaujímalo vtedy? Si v manželstve, raz a navždy, tak nemáš právo chcieť niečo iné! Nemáš právo sa ani osamote pozhovárať s iným mužom!
Už vlastne dosť odbieham od významov tej knihy, ale keď ja som si z nej naozaj odniesla len nekonečný smútok a pobúrenie nad postavením žien, ktoré sa vlastne zas o toľko ani nezmenilo!
Vlastne som tú knihu spočiatku vo svojej hlave hodnotila slabšie, ale keď sa nad ňou zamýšľam teraz s takmer mesačným odstupom, dochádza mi, aké silné dielo to vlastne je.
8/10

PAUL AUSTER: TOULKY SKRIPTORIEM


Krátky román (novela?) Paula Austera mi tiež dosvedčuje, že niekedy si na otvorenie knihy treba počkať na ten správny moment. Toulky skriptoriem som si za pár centov kúpila už pred rokmi, len som to nejak stále obchádzala. Až som sa rozhodla, že tie neprečítané knihy, čo sa mi stále kopia, vezmem trochu do parády, no a táto knižka to vyhrala medzi prvými.
Ale ako ju vôbec popísať, ako ju ohodnotiť? Starší muž neurčitého veku sa zobudí v izbe, nevie, kto je, kde je, ani prečo. Postupne sa snaží odhaľovať tajomstvá svojho života. Ale vlastne sa tam nič moc nedeje: Auster detailne popisuje tohto pána (volajme ho pán Blank) a jeho činnosť v priebehu dňa, no a keď k záveru začneme dúfať v rozuzlenie, ono príde, ale je úplne, ale ÚPLNE iné, ako by ste očakávali!
Toto bola moja prvá skúsenosť s Paulom Austerom, takže som nemala absolútne tušenie, čo od toho očakávať. A záver ma našiel ležať na posteli s výrazom "wtf".
Ale mne sa to prekvapivo naozaj páčilo! Taká hra s divákom, s čitateľom. Dosť možno vlastne ani nechápem naplno, čo tým chcel autor povedať, i keď svoje vysvetlenie mám.
Čudesná, bizarná skúsenosť. V tom lepšom zmysle slova.
7,5/10

JAMES M. CAIN: MILDRED PIERCEOVÁ


Mildred. Dávnejšie som zhliadla prvý diel seriálu od HBO s úžasnou Kate Winslett v hlavnej role (a samozrejme, celú knihu som mala Mildred v hlave zafixovanú ako Winslettku). A hoci som to nedopozerala, knihu z výpredaja som si kúpiť, samozrejme, musela. A že som ju aj ihneď otvorila, za to už môže to jediné, čo mám s Mildred spoločné - totiž pečenie.
Mildred som zo začiatku knihy vnímala ako silnú ženskú hrdinku. V čase Veľkej hospodárskej depresie vyhodí skrachovalého manžela, pretože sa ani nesnaží hľadať nejakú prácu a radšej sa váľa s inou ženskou, a vezme robotu ako servírka, hoci je to pod jej úroveň, len aby mala z čoho uživiť dve dcérky. Postupne sa vypracuje až na podnikateľku a otvorí si vlastnú reštauráciu.
To je veľmi obdivuhodné, ale tam ten môj obdiv asi končí. Pretože jej príbeh nie je ani zďaleka príbehom o podnikaní, ale o materskej láske k falošnej a snobskej dcére Vede (a okrajovo o slabošských chlapoch, ktorých charaktery odkryla práve kríza).
Veda je typ postavy, ktorú máte chuť zabiť cez atrament. Od mladého veku manipulátorka, rozmaznaný fracek, primadona, opovrhujúca matkou, pretože nie je z dostatočne vznešenej spoločnosti. Ok, budiš.
ALE TÁ MILDRED JEJ TO STÁLE ŽERIE! Stále ju príliš miluje, robí všetko možné, aby toho fagana mala stále pri sebe, kľudne i za cenu svojej spoločnosti.
A to by ešte stále bolo dobré. Ako dráma to bolo skvelé, charaktery boli jasné a v konečnom dôsledku mi snáď aj imponuje na tejto knihe, že Mildred nie je tak priamočiara silná a bezchybná hrdinka.
Vadila mi len jedna jediná, zato zásadná (pre mňa) vec.
Z každej strany, z každej vety som cítila, že autorom je chlap. A že tento chlap proste nevie, nechápe, nemôže dokonale precítiť a vysvetliť motiváciu matky, ktorá príliš miluje, či ženy, ktorá má okolo seba samých naničhodných mužov. V tomto bode pán Cain stratil mnoho cenných bodov, pretože som mu častokrát ten jeho obrázok Mildred nechcela uveriť. A s tým ja mám problém.
7/10

Aľe aha, ešte mám s Mildred jednu takú instagramovskú, a keďže instagram nemám a svoj facebook takými nezahlcujem, kde inde ju dať, ak nie sem?


MILAN VODIČKA: DEN, KDY DOŠLI PRACHY

(sakra prečo mi blog pretáča fotky naležato?!)

Ja vlastne ani neviem, kedy a ako sa ku mne táto kniha dostala. Jednoducho ju mám na poličke. A kebyže sa nepustím do veľkej reorganizácie knižnice, tak sa k jej čítaniu neodhodlám. Ale keďže som ju našla počas čítania Mildred Pierceovej a keďže pán Vodička pojednáva, podobne ako Mildred, o vplyve Veľkej hospodárskej krízy na život bežných ľudí, prišlo mi fajn pokračovať práve v tejto téme.
Nedozvie sa tu človek o ekonomickom či historickom pozadí krízy, ale to sa dozviete už z anotácie, Autor naozaj píše len o tom, ako toto náročné obdobie znášali ľudia nielen v USA, ale i v Európe a na našom území. A dozvedela som sa naozaj zaujímavé veci. Napríklad, že toto obdobie dalo vzniknúť supermarketom, ako sa menilo postavenie žien, zaujímavú teóriu o korelácii medzi finančným dostatkom a dĺžkou ženskej sukne či ako kríza ovplyvnila sexuálny život a rozvoj antikoncepcie.
Kniha sa tak ľahko číta, pretože vás nenudí tou komplikovanou históriou ani číslami (aj keď samozrejme nejaké čísla sa v nej dozviete), na druhú stranu je možno až príliš jednoduchá. V jednej recenzii myslím že na goodreads sa niekto sťažoval, že ak autor niečo popisuje, neudáva k tomu zdroj. Na konci je síce zoznam literatúry, ale ak vás zaujme niečo konkrétne, nebudete vedieť, kde hľadať. A to je trochu škoda.
Kniha bola napísaná v čase, kedy sa rozbiehala tá súčasná ekonomická kríza a mala slúžiť aj ako taká príprava na to, "čo nás čaká". Kríza takého rozsahu sa našťastie nerozbehla (aspoň zatiaľ), ale aj tak je fajn si túto knihu prečítať. Je pravda aj to, že toto obdobie je také trochu prehliadané, pretože - bola jedna vojna, bola druhá vojna, a to sú všetko zásadné obdobia, tak prečo sa venovať takej veci, ako čo sa dialo tých pár rokov medzi tým...A je to škoda, lebo práve v týchto rokoch sa vo svete udiali podstatné veci, ktoré ovplyvnili zmýšľanie nasledujúcej generácie.
8/10

NICK CAVE: SMRŤ BUNNYHO MUNROA


S Nickom som sa rozhodla stráviť tohtoročný Deň neprečítaných kníh. Keď som sa dozvedela, že Martinus chce tento rok dať druhú šancu knihám, ktoré sme z hocijakého dôvodu nedočítali, moja voľba bola jasná.
Keď som si túto knižku dávnejšie vyberala, bola som ešte mladá a naivne som si myslela, ako veľmi viem oceniť podobný typ literatúry. No a nedočítala som to.
Dnes som o 7 rokov a celú Caveovu diskografiu staršia. Nicka som začala veľmi uznávať ako hudobníka i ako zaujímavú osobnosť, a tak som len rada, že som sa dostala k dočítaniu jeho knihy.
Ale veľmi rýchlo som si tiež spomenula, čo bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo sa mi už poprvé kniha čítala tak ťažko.
Nie, nebol to Nickov náročnejší štýl plný metafor a znamení, a nebola to ani Bunnyho nekonečná zvrhlosť a chrapúnstvo a všetky tie vagíny.
Bolo to tým prekladom. Prekladom, ktorý už do beztak zložitejšieho štýlu vkladal prehnane vzletné slovíčka. Niektoré sa mi tam veľmi často naozaj nehodili a nútilo ma to stále premýšľať, ako to Nick asi napísal originálne. Snažila som sa nebyť taký snob a netúžiť stále po anglických verziách, keď už mám pekne krásne knižku kúpenú v slovenčine, no naozaj mi to kazilo dojem.
A samozrejme, stačilo po chvíli ešte raz pozrieť na obálku a pozrieť si, aké že vydavateľstvo toto dopustilo - a bolo mi jasné. "Chybička se vloudila" síce už i pri iných, ale prosímvás, ten Ikar tie chyby a preklepy a zlé preklady robí snáď už naschvál. Veď to asi ako Paťa hovorí - kebyže napíšeme do Ikaru my dve že chceme niečo preložiť, tak nás asi nechajú a korektúry si môžeme spraviť medzi sebou navzájom, lebo presne tak to vyzerá.
No ale dosť bolo frfľania na technické záležitosti.
Bunny Munro je jedna z najviac dysfunkčných postáv ever a ako veľmi dysfunkčný je, som sa dozvedela vlastne až k záveru. Svojim kurevníctvom doženie svoju ženu k samovražde a tak musí na svoje zálety brať aj syna. Život sa mu veľmi rýchlo rozpadá pod závojom z alkoholu, cigariet a nekonečných sexuálnych predstáv.
Ja sa až divím, že mi to neliezlo na nervy, pretože ak si k postavám nevybudujem nejaký vzťah, kniha u mňa povážlivo klesá. Ale Bunnyho mladšieho som si obľúbila rýchlo a toho chrapúnskeho staršieho - no, síce nikdy, ale postavička to bola rozhodne zaujímavá. Veď ono ho to všetko zas dohnalo, presne tak ako tá miešačka na betón.
Napriek tomu neviem presne, ako ju mám hodnotiť. Rozhodne môj záujem o iné než hudobné umelecké počiny Nicka Cavea neklesol, práve naopak. A už vôbec neviem, čo by som si o knihe myslela, kebyže ju napíše niekto iný.
7/10

MARTIN "NOTBÚK" ŠÓŠ: (YU)KONSKÝ ZÁPISNÍK


A bolo už načase vrátiť sa zase k nejakej tej domácej tvorbe. To, že si túto knihu kúpila už Paťa a že mi na ňu posielala link, mi nejak vyšumelo z hlavy, no potom som ju zbadala vo výklade kníhkupectva a okamžite som vedela, že si ju musím kúpiť. Nielen preto, že bola v akcii. Nielen preto, že mala krásnu obálku s koňom. Nielen preto, že mala hovoriť o plnení si snov medzi koňmi v Kanade.
A tak som si ju ihneď po kúpe začala čítať a ihneď som vedela, že to bola správna voľba. To sú tie momenty, kedy si v správnu chvíľu vyberiete správnu knihu.
Autorov príjemný štýl rozprávania ma rýchlo preniesol do kanadskej divočiny a do zvuku zvoncov na konských krkoch. Rozprával o svojej ceste, ako sa stal wranglerom, čo nebolo ani trochu jednoduché.
Kniha nie je vôbec dlhá, a ľahko sa číta, a vôbec by som neprotestovala, keby pán Martin pokračoval vo svojich zápisníkoch. Sála z neho láska k divočine, k zvieratám i k svojej neľahkej práci. A to ja rada.
9,5/10

STEPHEN KING: DÝCHACIA METÓDA


Čo by to bolo za rekapituláciu bez aspoň jednej kingovky? No každopádne, konečne som si zohnala zbierku jeho asi najlepších poviedok Different Seasons - áno, to je presne tá, podľa ktorej vznikli tri fantastické filmy (Shawshank Redemption, Stand By Me a Apt Pupil). No a Dýchacia metóda je poslednou, štvrtou poviedkou, ktorá nie je až tak známa, očividne preto že nebola sfilmovaná.
Ale na kvalite jej to rozhodne neuberá.
Možno som trochu pokazila ten zámer napísať 4 poviedky rozprestrené cez štyri ročné obdobia, pretože som si prečítala "tú zimnú" v čase, kedy tu vrcholí neskoré leto, a vlastne ani nerada začínam čítať od konca, ale túto jedinú som naozaj ani trochu nepoznala, tak moja zvedavosť vyhrala.
Mladá žena v čase hospodárskej krízy (táto moja rekapitulácia je tak trochu tematická, nemyslíte?) otehotnie mimo manželský zväzok a za svojho lekára má asi toho najlepšieho, akého mohla dostať: doktora, ktorý ju za jej "poklesok" neodsudzuje a ktorý sám vyvinul, v tej dobe neznámu a inými lekármi opovrhovanú, dýchaciu metódu - to je to, ako by ste mali dýchať pri pôrode, aby ste si to uľahčili. Obaja však tušia, že sa má stať niečo strašné, ale ako veľmi strašné to bude, sa dozvie mladý lekár až pri bizarnej nehode.
Viac hovoriť nemôžem, ak nechcem spoilerovať.
Tento podivný príbeh však nie je jediná dejová linka v poviedke. Pretože nám ten príbeh prerozpráva starý pán, ktorý si ho vypočul v "klube" - starom dome, v ktorom sa každý štvrtok stretávajú gentlemani, čo majú radi príbehy. No a tento "klub" je tiež také podivné miesto.
Vidíte, a toto tiež milujem na Kingovi. Dokáže zasadiť tajomno do iného tajomna, a pritom to stále dáva zmysel.
Aby som to zrhnula, aj Dýchacia metóda si zaslúži svoju pozornosť, a nielen preto, že je to King. Pretože ako nám tu hovorí - Dôležitý je príbeh, nie rozprávač.
8/10

STEPHEN KING: RITA HAYWORTHOVÁ A VYKOUPENÍ Z VĚZNICE SHAWSHANK


Kto nevidel úžasný film natočený podľa tejto krásnej poviedky o nádeji a silnej vôli žiť, nech sa ide hanbiť do kúta a okamžite to napraví. Vlastne, aj ja by som si to mala pozrieť znovu, pretože už je to dlhá doba. A vôbec mi nevadí, že film bol "trochu inak". Pretože obe verzie, pôvodná poviedka i film, majú svoju veľkú silu.
Príbeh Andyho Dufresne, ktorý bol odsúdený na doživotie za vraždu, ktorú tvrdí, že nespáchal, aj keď všetko svedčí proti nemu, nám ukazuje, akú moc má ľudská vôľa po slobode. Cez rozprávača Reda však spoznáme aj iné veci. Ťažký život v štátnej väznici, kde vedenie si robí z väzňov tak trochu otrokov a tak trochu bábky pre vlastný úžitok, kde i väzni medzi sebou sú schopní obrovských brutalít, ale i "väzenský syndróm", kedy prepustený trestanec už nevie žiť mimo štyri steny a mreže.
Myslím, že Shawshank je príbeh, ku ktorému sa oplatí vracať, či už v jednej, či druhej podobe.
10/10

***
Ešte vlastne musím dodať, čo som v auguste čítala okrem týchto rekapitulačných.
No predsa Harryho Pottera v angličtine!


(Áno, nejako ma začalo baviť fotiť si knihy s čajom a zákuskami. Ale to preto, že tie knihy takto fakt čítam.)


Na záver sa ešte priznám, že Shawshank i Dýchaciu metódu som čítala už v septembri. Obávam sa však, že samostatná septembrová rekapitulácia už nebude mať byť z čoho. Štátnicové šialenstvo opäť začína, bohužiaľ.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Polly Polly | Web | 17. září 2016 v 22:05 | Reagovat

Kristepane, ako mi ten King mohol ujst??? ved to je stary dobry King, ze???? ach jaj....
Pani Bovaryovu som tiez citala, rovnako sa mi necitala lahko, chcelo to cas a pokoj a zanechala vo mne rovnako silny dojem. Ako dielo sa mi pacila, ale k Emme som mala opacny postoj - vyslovene som ju neznasala! Zdala sa mi nevdacna a egocentricka a to ako sa spravala k manzelovi, ktory praveze na tu dobu prejavoval obrovsku volu dat jej vsetko, co si zaziada, aj s rozmarmi a k dcere, to ma uplne rozzurovalo. No na druhej strane, teraz ked uz som sama vydata a presla som si materskou by som k nej mozno zaujala po druhom precitani iny postoj..nie zeby sa to dalo porovnat, ale materska mi ukazala, co je to zit v malej skatulke, kde mas proste svoje presne urcene miesto a ked sa na tom mieste posuvas, mnoho ludi na teba hladi s pohorsenim - skratka aj v tejto dobe ma mat zena v istych obdobiach s prepacenim vediet, kde je jej miesto a to ma pri materskej miestami az sokovalo. Takze uz by som mala mozno viac pochopenia pre jej uzkostlive stavy.
..no a Bunnyho som vlastne vzdy mala v umysle citat, raz som ho dokonca aj skoro kupila, ale kamaratka mi ho vyfukla. Dobre, ze si pripomenula, idem si to napisat na zoznam knih... len... nebude mat linka s Bunnym mladším trapit????? Teraz uz mam zimnicu, ked citam nieco, kde sa trapi dieta...ci to bol uz starsi???

2 Mery Mery | Web | 18. září 2016 v 9:11 | Reagovat

[1]: To je pomerne dosť starý King a rozhodne jeden z najlepších, ale tieto poviedky práve že nie sú čistokrvné horory. Ale to je na nich to super.
Máš pravdu, že Charles Bovary bol vlastne super manžel a žena s inou povahou by za takého dala všetko na svete, ale ja ozaj chápem, že ona sa s ním nudila. To, že ten druhý nás nekonečne miluje, nie je ešte záruka, že my mu to budeme schopní opätovať.
Bunny mladší mal 9 rokov a síce to nemá jednoduché, nemyslím si, že by si sa musela kvôli nemu trápiť.
Skôr sa bojím, či sa nenatrápiš tiež s tým čítaním. Ale skús :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama