Terénny zápisník

2. října 2016 v 16:05 | Mery |  Chlpaté historky
Je krásny, slnečný, nadmerne horúci septembrový deň. Tak, čo nebudem vedieť dnes?




Veterinář musí bejt silnej jako býk. A nejmíň dvakrát tak chytrej!
Behá mi to po rozume, kým stojím sklonená a držím poníkovi zdvihnutú nohu. Sadrujeme ju kvôli laminitíde. To znamená, že ju musím držať v lufte dobrých 10 minút. A potom druhú.
Poník bojuje. Snaží sa postaviť na zadné, alebo naopak, ľahnúť si mi do ruky. Moje kríže povážlivo zapraskajú.

"Krívanie na hlbokom povrchu ťažko posúditeľné" = majitelia majú kone v diere na konci sveta, kde je problém nájsť kúsok rovnej cesty na základné preklusanie, a pod hlbokým povrchom si predstavujú blato vo výbehu.

Držím konskú nohu v lufte znovu, tentoraz kvôli diagnostickému znecitliveniu. Už to nie je poník, tak nemusím byť tak hrozne ohnutá, no moje kríže nahlas nariekajú.
V sobotu ma terapeutka dáva dve hodiny dokopy. Nakoniec zahlási, že na mňa by si musela vyhradiť celý operačný deň.

Moje kríže celkom slušne povolili. Dnes to pri dvíhaní nohy nebolelo AŽ TAK. Každý deň poctivo cvičím, mám zakázané ráno vstať, a po rannom čaji sa ísť rovno naťahovať s koňmi.

Z pozorovania: okrem koní sa v stajniach a ich bezprostrednom okolí pohybujú i rôzne ďalšie zvery. Tu prinášam ich výpočet:
- obrovská nemecká doga Walter
- Jack Russel teriér. Veľké množsvo Jack Russelov. V každej stajni iná varianta. V 99% prípadoch som si istá, že Jack Russel maximálne tak šiel možno okolo niekde štyri generácie dozadu.
- mačky v rôznom stupni starostlivosti (od pestovaných mačiek s obojkom po polodivoké mačatá so srsťou zašmodrchanou od trávy)
- páv albín
- koza s hnusnou zahnisanou ranou (pohrýzol ju Walter)
- vietnamské prasiatka
- zdochnutý potkan
- ďalšie Jack Russel mutanty
- svorka asi 9 pouličných zmesiek najrôznejších veľkostí a farieb na jednom ranči, kde jeden pes mi okamžite skáče do náruče, len čo sa náhodou posadím
- ten zdochnutý potkan bol vlastne nie pri koňoch, ale v Ružinove, už si spomínam...
- Jack Russel mutant krížený s piraňou, útočiaci mi na šnúrky od topánok. Z času na čas ho nájdem visieť zakusnutého v mojej epesnej taštičke, čo nosím okolo pása.
- doktorov pes, ktorý má raritné kožné ochorenie, na ktoré som mala od pohľadu prísť, keď už chcem byť tá dermatologička (neprišla som na to).

Že sa pichnem ihlou, to sa stáva. Že sa pichnem hrubou konskou ihlou tak, že mám okrem malej tržnej ranky aj modrinu v okolí, sa stáva menej často.

Prší. Ideálny čas na diagnostiku krívania. Mám síce moc peknú tmavomodrú jazdeckú vestu, takže mi nemokne chrbát ani ramená, zato mi chýba dosť podstatná vec, a to kapucňa.
Stojím na daždi s vyhrnutým golierom a snažím sa zo všetkých síl spoznať, na ktorú nohu ten obrovský valach kríva.
Vo chvíli, kedy klusá okolo mňa, Walter sa ho snaží popohnať zozadu. Valach vykopne zadnými.
Stíham uskakovať. Chvalabohu.

Nie je každý deň len o tom, ako sa cítim hlúpo. Možno to vyznieva, že si na tej praxi len ničím chrbát a robím hanbu našej škole, ale sú chvíle, kedy sa cítim šťastne, že som tu. Chvíle, keď vystúpim z auta a očarene sa obzerám po okolitej prírode, lesíkoch, čo sa už sfarbujú do zlata, pastvinách, na ktorých sa pasie stádo nádherných koní, jesenné slnko na to všetko vrhá svoje už nie tak horúce lúče. Dnes sa k nádhernému výhľadu pripojil aj hrad Červený Kameň v pozadí. Stojím, nevnímam silný vietor, a vychutnávam si to.
Už som sa vzdala myšlienky, že by som mohla robiť terénneho veterinára. Nie je to práca pre mňa, necítim sa na to. Ale chvíle, ako táto, mi znovu pripomínajú, prečo som nad tým vôbec niekedy premýšľala.

Musím si vraj pestovať nesterilnú imunitu. A tak mi už ani nevadí, že jem zmrzlinu z ruky, ktorá celý deň mydlo nevidela, zato videla krv, hnis, blato aj hovná.
A žijem.

Odoberám krv krásnemu, vysokému, zrzatému plnokrvníkovi. Doktor listuje v pase.
"Po Secretariatovi? Nepodobá sa!"
Zvedavo pristúpim s už odobratou krvou a pozerám do rodokmeňa. A naozaj. Koník má ako pra-pra-pra-pradedka slávneho víťaza Trojkoruny.
Pozerám na to ušľachtilé zviera a cítim sa hrdo. Akoby som hladkala kúsok dostihovej histórie.

"Kôň bol ťažšie vyšetriteľný" = kôň bol debil a majiteľ sa ho bál umravniť.

Tentoraz mi telefón zvoní už v čase, kedy mám plné bruško večere. Vraj, za štyri minúty na zastávke. Ešte s telefónom v ruke pchám nohu do nohavice a utekám.

Z telefónu to znelo, že kôň snáď zomiera, keď však prídeme, jediné, čo na koňovi nájdeme, je trochu sopľa a silné krívanie. To je tak, keď mala kobyla nakázaný prísny kľudový režim v boxe, ale nieee, tam by predsa nevydržala, poďho s ňou do výbehu. Tak si na tú nohu ublížila ešte viac a kľudový režim sa predlžuje z dvoch mesiacov na dobu neurčitú.
Cestou späť sa obaja ponáhľame. Doktor na biliard (aj veterinári chcú predsa trochu sociálne žiť a nie, pod sociálnym životom si nepredstavujeme len komunikáciu s majiteľmi) a ja na autobus. Prichádzame do Biskupíc v čase, kedy autobus štartuje zo zastávky. Nasleduje jazda v štýle "rýchlo a zbesilo" v snahe autobus predbehnúť. Asi o 6 zastávok neskôr sa to podarí a ja z auta prestupujem rovno do autobusu.
Celá akcia mi nejako podozrivo rozhojdala ten ešte stále plný žalúdok. Nevyzerá to dobre.

A do rána nespím, pretože blinkám.

Posledný deň. Majiteľka ranča, kam sme chodili asi najčastejšie, mi podáva dózu plnú domácej bábovky a praje mi veľa šťastia. Je fajn stretávať milých ľudí, aj keď bábovku si neužijem - večer mi bolo zle a dnes mám ešte hladovku. Lúčim sa i s doktorom. Nechce si zobrať fľašu vína, vraj si mám odložiť na oslavu štátnice.
A denník, s ktorým som sa tak ponáhľala, aby som ho dokončila pred koncom, mi podpisuje bez otvorenia.


Odchádzam. Začína druhá časť bloku na školskej klinike - tá hektickejšia.

A kríže bolia...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 BB BB | Web | 4. října 2016 v 13:45 | Reagovat

Možno to "blinkanie" nebolo zbesilou jazdou, ale tými neumytými rukami.=DDDD
Acchh ale úplne poznám ten pocit, keď si sa dotkla toho koňa alias kúska dostihovej histórie. Úplne to isté si hovorím alebo prežívam, keď vidím niečo zaujímavé práve z môjho oboru (dejiny umenia) alebo z toho, čo má zaujíma (dejiny odievania/odievanie).=D

2 BB BB | 4. října 2016 v 13:46 | Reagovat

[1]: *odboru

3 Polly Polly | Web | 4. října 2016 v 18:20 | Reagovat

Este aj to statie na dazdi mi pride ako super zazitok....proste akcny zivot!!

4 after-tea-party after-tea-party | 4. října 2016 v 20:43 | Reagovat

[1]: Vidíš, je to zvláštne, ale toto spojenie mi vôbec nenapadlo! :D

[3]: To sa zdá, keď človek do článku vypichne tie zaujímavé veci, a nepíše o tom, ako presedí hodiny v aute s debilným pocitom, že sa za 6 rokov nič nenaučil :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama